BRATISLAVA. Premiér Robert Fico dal ohodnotiť slovenskú protikorupčnú legislatívu odborníkom v OECD. Tí ju chválili už pred piatimi rokmi.
„Nebudú to ani novinári, ani opoziční lídri, ktorí budú hovoriť, že toto je zlé a toto je dobré. Na to sú určené medzinárodné organizácie, aby sme spolupracovali v tejto oblasti,“ povedal Fico.
Prvé výsledky by mali byť známe v júni.
Pritom už v roku 2012 správa OECD chválila Slovensko za snahy zlepšovať legislatívu v tejto oblasti. Svoju kritiku skôr zameriavala na neúčinné stíhanie korupčných káuz.
Pozrite sa, kto stopol najväčšie kauzy na Slovensku ČítajteK podobným výsledkom dospel aj najcitovanejší svetový rebríček vnímania korupcie od Transparency International.
Slovensko v ňom za rok 2016 skončilo na 54. mieste. Zachovalo si minuloročné skóre 51 zo sto maximálnych bodov. Ide zároveň o zhoršenie o štyri miesta oproti roku 2015 pri rozšírení počtu hodnotených krajín zo 168 na 176 štátov.
Transparency zároveň znovu konštatovala, že o výraznejšom posune Slovenska v rebríčku korupcie bude rozhodovať najmä výkon moci, nie zmena zákonov.
„Protikorupčných zákonov už máme poschvaľovaných naozaj dosť. A hoci by šli zlepšiť, kľúčovým problémom je, že sa málo či vôbec nevymáhajú,“ povedal šéf Slovenskej kancelárie Transparency Gabriel Šípoš.
Kde sú ešte diery:
1. Špeciálneho prokurátora nemá kto preveriť
Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik v týchto dňoch čelí kritike za slabé výsledky, no parlament mu pred časom nenápadne uvoľnil cestu v zastavovaní káuz.
Do zákona o prokuratúre sa totiž poslednou novelou dostala aj zmena, podľa ktorej nemá kto preveriť alebo napraviť Kováčikovo konanie v trestnej veci, ak v nej ešte polícia nikoho konkrétneho neobvinila.
Táto podoba zákona platí od januára 2016.