BRATISLAVA. Premiér Robert Fico dal ohodnotiť slovenskú protikorupčnú legislatívu odborníkom v OECD. Tí ju chválili už pred piatimi rokmi.
„Nebudú to ani novinári, ani opoziční lídri, ktorí budú hovoriť, že toto je zlé a toto je dobré. Na to sú určené medzinárodné organizácie, aby sme spolupracovali v tejto oblasti,“ povedal Fico.
Prvé výsledky by mali byť známe v júni.
Pritom už v roku 2012 správa OECD chválila Slovensko za snahy zlepšovať legislatívu v tejto oblasti. Svoju kritiku skôr zameriavala na neúčinné stíhanie korupčných káuz.
Pozrite sa, kto stopol najväčšie kauzy na Slovensku Čítajte K podobným výsledkom dospel aj najcitovanejší svetový rebríček vnímania korupcie od Transparency International.
Slovensko v ňom za rok 2016 skončilo na 54. mieste. Zachovalo si minuloročné skóre 51 zo sto maximálnych bodov. Ide zároveň o zhoršenie o štyri miesta oproti roku 2015 pri rozšírení počtu hodnotených krajín zo 168 na 176 štátov.
Transparency zároveň znovu konštatovala, že o výraznejšom posune Slovenska v rebríčku korupcie bude rozhodovať najmä výkon moci, nie zmena zákonov.
„Protikorupčných zákonov už máme poschvaľovaných naozaj dosť. A hoci by šli zlepšiť, kľúčovým problémom je, že sa málo či vôbec nevymáhajú,“ povedal šéf Slovenskej kancelárie Transparency Gabriel Šípoš.
Kde sú ešte diery:
1. Špeciálneho prokurátora nemá kto preveriť
Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik v týchto dňoch čelí kritike za slabé výsledky, no parlament mu pred časom nenápadne uvoľnil cestu v zastavovaní káuz.
Do zákona o prokuratúre sa totiž poslednou novelou dostala aj zmena, podľa ktorej nemá kto preveriť alebo napraviť Kováčikovo konanie v trestnej veci, ak v nej ešte polícia nikoho konkrétneho neobvinila.
Táto podoba zákona platí od januára 2016.
