Kedy ste začali so zberateľstvom?
Môj zberateľský príbeh sa začína úplne inde, ako sú pivné etikety a pivné suveníry. Od mlada som sa venoval rôznym formám zberateľstva, no začal som s odznakmi futbalových klubov. Bolo ich veľa a dali sa aj jednoducho získať. Vytvoril som si zbierku a dosiahol som strop. Zo zberateľských búrz som si odnášal málo nových odznakov, takže som vedel, že v tomto smere som dosiahol všetko, čo som mohol.
Ako ste sa dostali k pivným suvenírom?
Do prostredia zberateľov pivných suvenírov som prenikol v českom mestečku Louny, kde som pôsobil ako vojak z povolania. Začalo sa to s pivnými etiketami. Keď som sa rozhodol, že skončím so zbieraním odznakov, prešiel som na pivné suveníry. Uvedomil som si, že ide o nekonečný príbeh. Pivo sa pilo, pije sa a bude sa piť aj naďalej.
S čím ste mali pri formovaní zbierky najväčšie starosti?
Ako vojak z povolania som nemohol komunikovať s celým svetom. Mal som hranice tvorené krajinami Varšavskej zmluvy a socialistického bloku. Keď som chcel rozšíriť svoj rozhľad ďalej, nastal problém.
Viete, čo pijete? Dobré pivo neurobí každý krčmár Čítajte Našli ste nejaký spôsob, ako osloviť zberateľov zo západných krajín?
Áno. Nechcel som riskovať svoju vojenskú kariéru, tak som žiadosti do zahraničných pivovarov a zberateľom posielal na adresu môjho švagra do Martina. Ja som žil v Čechách a pošta mi teda chodila na neznámu osobu. Takže ako zberateľa ma dlhé roky nepoznali ako Jána Pokrievku, ale pod iným menom. Neskôr po páde železnej opony bolo trochu náročné vysvetľovať osobám, s ktorými som komunikoval desať rokov, prečo zrazu s nimi hovorí človek s iným menom.
Mali ste v okolí nejakých kolegov s rovnakým hobby?
V Lounoch som okamžite vstúpil do klubu zberateľov pivných etikiet. Tam som vydržal až do návratu na Slovensko. Po roku 1990 mi bolo jasné, že chcem založiť takú organizáciu, akej členom som bol v Česku. V roku 1992 preto vznikol v Martine v tom čase malý a neznámy klub zberateľov pivných suvenírov, ktorý sa volal Porter klub. To bol zlom v mojej zberateľskej kariére. Mohol som komunikovať s celým svetom. Začal som bez obáv posielať žiadosti do pivovarov, odkiaľ prichádzalo veľa kladných odpovedí s etiketami i ďalšími kontaktmi.
S akou reakciou ste sa stretli na Slovensku po založení Porter klubu?
V čase, keď sme v Martine založili klub, existovali na Slovensku ešte dva ďalšie, a to v Bratislave a Trenčíne. Niekoľko rokov sme boli členmi tzv. združenia klubov Českej a Slovenskej republiky zberateľov pivných suvenírov a histórie pivovarníctva. V roku 1998 sme s kolegami z Bratislavy a Trenčína založili Slovenskú asociáciu histórie pivovarníctva, ktorá začala zastrešovať všetky zberateľské kluby na Slovensku. Okrem nich aj zberateľov, ktorí nie sú zoskupení v žiadnych zberateľských kluboch, čo bolo nóvum oproti organizácii v Česku.
Akým spôsobom ste získavali pivné suveníry?
