BRATISLAVA. Aktualizovaná Bezpečnostná stratégia (BS) bude postavená na troch pilieroch – odhodlanosti, odolnosti a obrane. Bude reagovať na znepokojivé trendy v bezpečnostnej situácii v zahraničí, ale hlavne bude klásť dôraz na vnútroštátnu bezpečnosť a na naše vlastné „domáce úlohy“.
Tie Slovensko zanedbávalo a spoliehalo sa na spojencov v EÚ a NATO. Musíme ale vyvíjať také kroky, aby sme sa vedeli postarať sami o seba. Vtedy totiž budeme relevantný partner a pridaná hodnota aj pre našich spojencov v rámci Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.
Bezpečnostná stratégia je strategický nadrezortný dokument, ktorý má byť nadčasový a z ktorého by mali vychádzať ďalšie, podrobnejšie dokumenty. Vyplýva to zo slov štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Lukáša Parízka, ktorý vedie pracovnú skupinu, ktorá Bezpečnostnú stratégiu pripravuje.
Piliere bezpečnostnej stratégie
„Bezpečnostnú stratégiu chceme postaviť na troch pilieroch – odhodlanosť, odolnosť a obrana. Pilier odhodlanosti má jasne definovať to, že sme rozhodnutí adekvátne budovať svoje spôsobilosti a starať sa o vlastnú bezpečnosť na všetkých úrovniach. To znamená, že sme pripravení riešiť deficity a zlepšovať spôsobilosti, ktoré máme,“ povedal Parízek.
Pilier odolnosti má podľa neho predstavovať želaný stav, keď dospejeme na takú úroveň v rámci Slovenska, že budeme dostatočne odolní voči všetkým externým, ale aj interným vplyvom, ktoré ohrozujú našu bezpečnosť.
„Tretí pilier je obrana, ktorý má predstavovať reaktívnu zložku, čiže keď odolnosť zlyhá z dôvodu akéhokoľvek útoku, respektíve hrozby – či už vojenskej, alebo prírodnej katastrofy alebo napríklad hackerského útoku,“ vysvetlil štátny tajomník.
Hrozby pre krajinu
Súčasná Bezpečnostná stratégia platí od roku 2005 – za 12 rokov Európa bola konfrontovaná s mnohými udalosťami ako napríklad s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine, anexiou Krymu, teroristickými útokmi, sýrskym konfliktom či migračnou krízou.
Parízek uviedol, že tieto udalosti starostlivo monitorujú a priznal, že udalosti na Ukrajine, v Sýrii a s tým spojená migračná kríza sa nás bezprostredne týkajú. Treba im čeliť a prispôsobiť im naše konanie tak, aby sme podobným hrozbám vedeli v budúcnosti predchádzať.
„Druhá rovina je tá vnútroštátna. Keď budeme mať poctivo vybudované spôsobilosti, kapacity, funkčný bezpečnostný systém, jasne rozdelené kompetencie, tak budeme vedieť adekvátne reagovať na ktorúkoľvek z hrozieb, ktorá sa prejaví ako tá najnebezpečnejšia,“ povedal s tým, že dnes sa bezpečnostná situácia vyvíja mimoriadne dynamicky.
„Je najvyšší čas, aby sme sa pozreli v rámci Bezpečnostnej stratégie aj na vnútorné domáce prostredie, ktoré sme zanedbávali. Nedá sa povedať, že by sme si poctivo robili domáce úlohy, a nehovorím iba o finančných výdavkoch na obranu, ale aj o praktickej, inštitucionálnej rovine a o budovaní rôznych spôsobilostí,“ povedal Parízek.
Trendy v domácom prostredí
Podľa neho treba sledovať trendy v domácom prostredí ako napríklad extrémizmus, organizovaný zločin, hrozba terorizmu, ale aj zraniteľnosť infraštruktúry vo vzťahu ku kybernetickej oblasti a zasahovanie cudzej moci do vnútroštátnych záležitostí.
Slovensko podľa štátneho tajomníka Parízka musí kontinuálne vyvíjať také kroky, aby sme sa vedeli v prvom rade postarať sami o seba. „Keď sa budeme vedieť postarať sami o seba, tak budeme relevantný partner a pridaná hodnota v rámci Európskej únie a NATO,“ dodal.
Politický dokument
Podľa štátneho tajomníka budú v Bezpečnostnej stratégii pomenované všetky hrozby, ale ako zdôraznil, stratégia je politický dokument, ktorý má byť dostatočne nadčasový a nejde v ňom o to, aby sa v ňom Slovensko vymedzovalo voči tretím krajinám.
„Myslím si, že tie očakávania, ktoré sú vo vzťahu k BS, budú naplnené. Všetky relevantné, aktuálne trendy a hrozby v bezpečnostnom prostredí budú pomenované, ale netreba si myslieť, že cieľ BS je vymenovať a vymedziť sa voči tretím krajinám a štátom a podstate to nechať iba v tejto rovine. Skôr treba jasne pomenovať trendy a ohrozenia,“ povedal s tým, že to, čo dnes vnímame ako hrozbu, nemusí byť hrozbou o rok – dva.
Bezpečnostná stratégia je strategický nadrezortný dokument, ktorý zastrešuje celú problematiku bezpečnosti. Každý rezort, ku ktorému je BS obsahovo relevantná, by mal vo svojich vnútorných dokumentoch reagovať na stratégiu, rozpracovávať ju detailnejšie a plniť konkrétne úlohy, ktoré z nej vyplynú. Súčasná Bezpečnostná stratégia je platná od roku 2005, o jej aktualizácii hovorí aj Programové vyhlásenie vlády.
