Bratislava 10. januára (TASR) - Vedúci zdravotného a revízneho odboru Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) František Valášek odmietol tvrdenia prednostu Očnej kliniky banskobystrickej Rooseveltovej nemocnice Milana Izáka a riaditeľa nemocnice Michala Buceka, že nedošlo k poškodeniu zdravia u pacientov použitím neregistrovanej šošovky Fjodorov po záručnej lehote a iných implantátov.
V tejto súvislosti Valášek argumentoval listom pacientky, ktorá v ňom potvrdila, že sa pri pooperačných kontrolách sťažovala na to, že nevidí dobre farby - napríklad videla bordovú ako cyklámenovú, čiernu ako modrú. Implantovali jej neregistrovanú šošovku po niekoľkoročnej záruke.
Štyrom pacientom v Rooseveltovej nemocnici v septembri 1998 implantovali izraelské teleskopické šošovky v rámci klinického výskumu a trom implantovali miniteleskopické šošovky, uviedol ďalej Valášek. Zákon podľa neho bol porušený tým, že implantáty neboli registrované a navyše ani jeden výskum nebol odsúhlasený podľa zákona SR. Dvom pacientom zo štyroch po krátkom čase museli implantované šošovky odstrániť a nahradiť registrovanými. Jeden z nich sa sťažoval, že po operácii síce mohol čítať, ale nebol schopný orienotvať sa v priestore. Ďalším dvom pacientom v nemocnici neposkytli pomoc pri pooperačných ťažkostiach. Valášek zdôraznil, že až na zásah VšZP jednému pacientovi vybrali teleskopickú šošovku a implantovali registrovanú, takže aspoň čiastočne vidí. Štvrtá pacientka je slepá, nedovolala sa pomoci, dodal Valášek.
Pacientka, ktorej implantovali miniteleskopickú šošovku v rámci výskumu, nebola vôbec oboznámená s tým, čo podstupuje, konštatoval Valášek. Na druhý deň po operácii mala "ťažký zápal oka, následovala liečba, ťažké krvácanie, zlyhávanie životných orgánov. Jej zdravoný stav sa komplikoval a pacientka za poldruha roka exitovala. Pričom na operáciu prišla zdravá," zdôraznil Valášek.
Vedúci zdravotného a revízneho odboru VšZP poukázal na to, že výskum klinických aplikácii je jedna z najdrahšie platených prác. Klinické skúšanie podlieha prísnym zákonným predpisom, platným aj na Slovensku, ktoré sú na úrovni noriem Európskej únie. V danej oblasti SR nemá legislatívne diery.
Napokon si položil otázku, "či sa Slovensko môže stať pokusnou strelnicou pre cudzie koncerny, ktoré budú na našich pacientoch skúšať svoje preparáty a lieky."
