Má to byť údajne príbeh skutočnej ženy. Po chirurgickom odstránení cysty na maternici sa jej zdravotný stav príliš nezlepšil, jej problémy sa opakovali, takže znova vyhľadala lekársku pomoc. Bola zaskočená otázkou lekára, či často jedáva kuracie krídla.
Podobný text sa objavil na webových stránkach, ktoré varovali svojich čitateľov, a tí správu šírili ďalej. Hovoril, že ľudia by nemali jesť niektoré časti kurčiat a argumentovali pseudovedeckými tvrdeniami o injekčnom podávaní rastových hormónov a antibiotík kurčatám s cieľom urýchlenia rastu.
Najčastejším miestom vpichu týchto látok sú vraj krídla, preto je v nich koncentrácia hormónov najvyššia.
Akurát je to nezmysel.
Skombinovať hoax a strach
Na Slovensku sa síce používanie rastových hormónov nepovoľuje, ale na našom trhu sa predávajú aj kurčatá z iných krajín, ako je Poľsko, či dokonca z krajín mimo EÚ. Preto ak sa stravujete napríklad v školskej jedálni či v reštaurácii, nikdy si nemôžete byť istí, odkiaľ pochádzajú kurčatá servírované na vašom tanieri.
Narazili ste na hoax?
Dajte nám o ňom vedieť na hoax@sme.sk.
Rastové hormóny sú známe tým, že urýchľujú rast, a teda aj rast rôznych tkanív, cýst či dokonca rakovinových buniek. Na tieto látky sú najviac náchylné ženy, lebo u nich ľahko dochádza k hormonálnym zmenám, výsledkom čoho potom často býva rast cýst v maternici a prsníkoch.
Rovnaké varovanie sa objavilo aj na ďalšej webovej stránke, kde ho dokonca autor "okorenil“ tvrdením, že ide o skutočný príbeh ich čitateľa, ktorý si však praje zostať v anonymite.
V skutočnosti však v sebe údajné varovanie spája tri frekventované tematické okruhy fám: kontamináciu jedla, strach o zdravie a obava z produktov dovážaných z cudziny. Navyše, je to šokujúca informácia, ktorá ľudí zaujala a stala sa hodnou šírenia.
Podľa odborníkov na fámy1 a 2 je dôvodom aj kontrast každodennej činnosti (konzumácia jedla) a nečakanej, zdravie ohrozujúcej prísady v jedle. Čitatelia sa môžu stotožniť s "hlavným hrdinom“ a varovanie môže mať dôsledky nielen pre nich, ale aj pre ich najbližších.
Pripomína to hoaxy o mačacom pazúriku v jedle z ázijského bistra či o myši v plechovke od Coca Coly.
Žiadne zdroje
Varovným znamením je v tomto prípade už pseudovedecký text, ktorý pracuje s množstvom faktov bez jediného odkazu na zdroj informácií.
Obsahuje mnoho nepodložených tvrdení typu rastové hormóny urýchľujú rast cýst a rakovinotvorných buniek, rastové hormóny majú negatívny vplyv predovšetkým na ženy či rastové hormóny sa koncentrujú predovšetkým v kuracích krídlach.
Ak sa navyše už názov začína slovami varovanie pre všetky ženy, malo by to v nás vyvolať nedôveru. Snahou falošných správ, hoaxov a fám je totiž prvoplánovo zaujať, šokovať či vystrašiť.
Na samotný obsah hoaxu sa už v roku 2014 pozrel David Mikkelson z portálu snopes.com. Varovanie pred kuracími krídlami pritom kolovalo v angličtine na internete už v roku 2004 – a takisto údajne išlo o zaručene pravdivý príbeh.
Mikkelson zistil, že ide o hoax, ktorý je vyjadrením rozšírenej obavy týkajúcej sa živočíšnych produktov a hormónov. Priemerný človek dobre nerozumie pokrokom v tomto odvetví, čo spôsobuje obavy z konzumovaného mäsa. Požiadal aj o vyjadrenie Arkansaskej univerzity a americký potravinový dozor (FDA).
Zistil, že pod vplyvom šľachtenia dnes kurčatá rastú rýchlejšie a do väčších rozmerov ako v minulosti. Podávať im v súčasnosti rastové hormóny by nemalo význam, keďže tieto vtáky už nemôžu rásť rýchlejšie.
Rastové hormóny musia byť podávané iba injekčne a to na pravidelnej báze, aby mali požadovaný účinok. Ide o príliš nákladný a časovo náročný proces, ktorý si chovatelia jednoducho nemôžu dovoliť. A navyše, FDA zakázala využívanie hormónov pri chove hydiny už v roku 1960.
Ako je to na Slovensku?
Podľa riaditeľa Únie hydinárov Slovenska Daniela Molnára v Slovenskej republike, rovnako ako aj v celej EÚ nie je povolené využívanie rastových hormónov.
V prípade mäsa z dovozu slovenskí kontrolóri sledujú aj prítomnosť hormónov v hydinovom mäse. A to i keď v krajinách Európske únie sa pri kŕmení zvierat používať nesmú. Za posledných päť rokov odborníci nenarazili na nič podobné.
Výsledkom je, že prítomnosť rastových hormónov v kuracích krídlach je vysoko nepravdepodobná.
A hoax je postavený na fiktívnom svedectve neznámej osoby, pričom vyvoláva zbytočnú paniku, pocit ohrozenia a nabáda na ďalšie šírenie tejto falošnej správy.
Odkazy:
1) KAPFERER, J. - N. 1992. Fáma, nejstarší médium světa
2) JANEČEK, P. 2006. Černá sanitka a jiné děsivé příběhy, PANCZOVÁ, Z. 2005. Súčasné povesti a fámy vo svetle folkloristických výskumov. In Folklór a komunikácia v procesoch globalizácie
Autor: Katarína Rabatinová
