BRATISLAVA. Zmiznutie osemdesiatich ručných obranných granátov a jedenástich ručných protitankových striel z armádneho muničného skladu v Trenčíne je väčším problémom, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Zhodujú sa na tom obranní experti, ktorí poukazujú nielen na typ zbraní, ale aj ich množstvo. Arzenál podľa nich skončí s najväčšou pravdepodobnosťou v rukách nebezpečných skupín.
„O takéto systémy je na čiernom trhu veľký záujem. A to tak zo strany rôznych kriminálnych živlov, ako aj zo strany teroristických organizácií a tiež extrémistických organizácií,“ vysvetlil Jaroslav Naď, ktorý je riaditeľom Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI).
V prípade Slovenska je podľa neho najpravdepodobnejšia posledná z možností, keďže snahu extrémistov o vyzbrojovanie možno badať už dlhšie. Sympatizanti podobných skupín a organizácií sa pritom nájdu aj priamo v armáde.
„Miera podporovania extrémistických organizácií a združení medzi vojakmi či policajtmi v nižších hodnostiach je relatívne vysoká,“ hovorí Naď, podľa ktorého by mohlo ísť až o vyše desať percent vojakov.
Podobne sú na tom výsluhoví vojaci a policajti, čo je druhá skupina, ktorá bežne stráži muničné sklady a taktiež často sympatizuje s extrémistami.
Práve krádež samotnými vojakmi alebo civilistami s prístupom do skladov označuje za najpravdepodobnejšiu verziu nielen analytik, ale aj poslanci brannobezpečnostného výboru, ktorých o incidente už informoval minister obrany Peter Gajdoš (nominant SNS).
„Vidím to na kšeft, tie veci sú dosť drahé,“ povedal po výbore exminister obrany Ľubomír Galko (SaS), podľa ktorého to bol takmer isto „niekto zvnútra“.

Slovensko je zásobárňou
O tom, že granáty i protiraketové strely sú vďačným artiklom na obchodovanie na čiernom trhu, tvrdí aj školiteľ strelmajstrov a pyrotechnikov Ján Appel. Aj on hovorí o tom, že záujemcovia by sa zrejme našli medzi extrémistickými skupinami, ale aj rôznymi jednotlivcami.
Mohli by mať hodnotu tisícov eur, pričom zanedbateľná nie je ani ich sila.