Keď Nancy Rosová s manželom vlani urputne hľadali nový dom, prvá otázka, ktorú Nancy položila pri každej obhliadke nehnuteľnosti, znela: „Sú tu veveričky?“ Reakcia zmätených realitných agentov bola vždy rovnaká. Všetci sa pýtali: „Máte strach z veveríc?“ „Nie,“ odpovedala Nancy. „Fotím ich.“
V skutočnosti sú veveričky pre Nancinu prácu rovnako dôležité ako farba pre maliara, kameň pre sochára alebo, lepšie povedané, ako tanečnica pre muzikálového choreografa.
Pózujú ako ľudia
Hrdzavé zvieratká sú jej základným materiálom. Nefotí ich prvoplánovo, ale štylizované do bežných ľudských činností. Veveričky pózujú s listom v labkách pri poštovej schránke, pripravujúc večeru, pri praní bielizne či vysávaní.
V Spojených štátoch a v Kanade jej už vyšli tri knihy s takýmito fotografiami, štvrtá je na ceste.
„Ľudia si myslia, že tie veveričky do jednotlivých prostredí dofotoshopujem,“ hovorí Nancy z kanadskej provincie Nové Škótsko.
Nie je to photoshop
„Spôsob, akým svoje labky obopnú okolo nejakého predmetu, je podľa mňa takmer nemožné napodobniť v grafickom editore,“ domnieva sa Nancy. Alebo to, ako stoja pred nejakým predmetom či za ním. Ony jednoducho len robia vtipné pózy.“
Vtipné pózy, ktoré sú však výsledkom náročnej práce. Nancy stavia malé scény na lavičke ich zadného dvora na predmestí Halifaxu a veveričky oblieka do miniatúrnych šatočiek, presne ich veľkosti.
