BRATISLAVA. Námestie Slovenského národného povstania sa minulý týždeň zaplnilo a pripomenulo protesty z novembra 1989, ktoré predchádzali pádu komunistického režimu.
Odkaz bol do veľkej miery podobný, myslia si oslovení lídri študentov, ktorí medzi prvými počas Nežnej revolúcie vyšli do ulíc proti totalite.
„Sú nespokojní a nechcú žiť v pokrivenej realite. Takisto, ako my vtedy,“ myslí si Boris Strečanský, ktorý počas revolúcie študoval na Univerzite Komenského. Neskôr spoluzakladal Centrum pre filantropiu, istý čas ho viedol a dnes v ňom pracuje ako odborný pracovník.
Študentskí lídri revolúcie sa tiež zhodujú, že dnes to majú študenti so svojimi požiadavkami omnoho náročnejšie.
„My sme chceli najmä zrušiť článok 4 z ústavy (vedúca úloha komunistickej strany - pozn. red.), ale ako majú dnes študenti naformulovať to, aby v justícii nestrašili ľudia ako Harabin,“ hovorí producentka Zuzana Mistríková, ktorá v tom čase študovala na Vysokej škole múzických umení.
Pri umení zostala aj po revolúcii, prednedávnom si prevzala cenu Slnko v sieti za film Učiteľka. Keď ju preberala, neváhala skritizovať súčasných politikov, že sa snažia opäť získať vplyv vo verejnoprávnom RTVS.
Jednému sa nepáčili praktiky radnice, ďalší začal z idealizmu. Mladej generácii záleží na tom, v akej krajine bude žiť Čítajte Študenti idú ako prví
„Keď sa študenti aktivizujú, znamená to, že cítia, že sa v spoločnosti deje niečo, k čomu sa potrebujú vyjadriť,“ hovorí Mistríková. V študentskom období má ešte človek pocit, že treba bojovať za svet, v ktorom bude žiť, povedala.
