BRATISLAVA. Európa je priestor, kde sa najlepšie žije a priestor, ktorý sa môže oprieť o vynikajúce výsledky. Napriek tomu si musíme povedať, že v európskej spoločnosti prevláda dešpekt voči EÚ, k autoritám a prevláda príklon k lacným extrémnym a populistickým riešeniam.
Počas konferencie predsedov parlamentov krajín EÚ na pôde Bratislavského hradu to vyhlásil premiér Robert Fico (Smer).
"Postavme si teda otázku, či robíme dosť, či robíme, čo môžeme. Spoločne by sme mohli urobiť celý zoznam významných aktivít, ktorý ponúkame verejnosti. Otázka je, či nám ľudia rozumejú o čom hovoríme, ale aktivít je obrovské množstvo," povedal.
Fico: Neponúkame šablóny?
Delegátov sa Fico pýtal, či odpovede a aktivity lídrov sú dostatočné. "Či neponúkame európskej verejnosti len akési šablónovité riešenia. Nezlenivela trošku EÚ? Nezamilovala sa Únia do seba?" pýtal sa.
Podľa Fica všetci so závisťou pozeráme na čínskych investorov, ktorí na čo v Európe ukážu prstom, to si dokážu kúpiť.
"Možno o pár okamihov zistíme, že sú tu iné regióny na svete, ktoré sú lepšie z hľadiska konkurencie, ako EÚ. Nestrácame autoritu, ak nie sme schopní prijímať spoločné stanoviská v zásadných otázkach? Pýtam sa, či nestrácame autoritu aj preto, že nemáme na zahranično-politické otázky rovnaké názory?" vyhlásil.
Nechce poučovať
Robert Fico preto vidí budúcnosť EÚ najmä v hlbšom vzájomnom rešpekte členských štátov. "V dokumentoch, ktoré prijímame, nám chýba duch európanstva. Často ide o zbierku individuálnych záujmov členských štátov. Ale niet lepšieho životného priestoru ako EÚ," myslí si.
Slovenský premiér tvrdí, že jeho úlohou nikdy nebolo poučovať.
"Vždy som rešpektoval iný názor a tradície. Prosím, poďme túto rozmanitosť využiť na to, aby sa do nášho života opäť vrátil európsky duch. Ak sa budeme k veciam stavať suverénne a autenticky a ľudia nám budú rozumieť, neobávam sa o budúcnosť EÚ," dodal Fico.
Predseda Národnej rady Andrej Danko (SNS) je presvedčený, že Veľká Británia časom svoj odchod z Európskej únie (EÚ) oľutuje. Danko verí, že Únia potom Britov prijme späť.
Aj v súvislosti s brexitom Danko uviedol, že Európsku úniu čaká ťažké obdobie. Zdôraznil, že niet inej cesty v rámci EÚ, ako byť jednotní. "Predseda Európskeho parlamentu (EP) Antonio Tajani nás upozornil na ťažké časy, ktoré Úniu čakajú z hľadiska jednotnosti a konštatoval, aké ťažké a náročné je v jednotlivých štátoch chrániť moc pred stranami, ktoré rozsievajú extrémizmus, xenofóbiu a rozbíjajú EÚ. Takýmto silám sa musíme postaviť," apeloval Danko.
Podľa predsedu slovenského parlamentu musia lídri v členských krajinách držať politickú moc spôsobom, ktorý nedovolí žiadny ďalší brexit. "Musíme urobiť všetko pre to, aby v žiadanom členskom štáte takéto hlasy nezvíťazili," vyhlásil.
Chcú ambicióznu Európu
Európska komisia chce ambicióznu Európu, ktorá sa díva vpred a je schopná preukázať solidaritu a odpoveď na budúce výzvy. Počas konferencie to povedal podpredseda EK pre zamestnanosť, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen.
"Európski občania majú v rukách budúci vývoj v Európe. Mali by cítiť, že oni sú vlastníkmi budúcnosti Európy," myslí si. Katainen sa v tejto súvislosti domnieva, že Únia nemôže pokračovať v zabehaných koľajach. "Naše členské štáty budú tvoriť novú európsku 27. Potrebujeme preto nové smerovanie, obsah a záväzky," apeloval.
Katainen dúfa, že do konca roka 2017 budú mať všetky národné parlamenty a vlády vlastný náhľad na budúcnosť EÚ a poskytnú svoj zoznam opatrení a toho, čo od Únie očakávajú. "Predseda EK Jean-Claude Juncker to zozbiera, pripravia sa závery a tie budú determinovať budúce kroky," avizoval.
Podľa podpredsedu EK britské referendum o vystúpení z EÚ prinieslo novú situáciu, preto musíme byť silní, propagovať mier a blahobyt. "Ľudia si kladú otázku, či politici sú schopní ich chrániť. Niektorí sa dokonca snažia EÚ rozbiť a my túto výzvu prijímame," dodal Katainen.
Ťažké časy pre Európu
Predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani si myslí, že summit vysiela signál o tom, že Európa sa zaväzuje bojovať proti terorizmu spoločne. Uviedol to v súvislosti s otázkou zriadenia Spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny pre kontrolu činnosti Europolu. "Boj proti terorizmu je nevyhnutný," povedal Tajani s tým, že lepšie by mali spolupracovať aj tajné služby členských krajín.
"Pretože terorizmus nepozná hranice," poznamenal. Tajani je spokojný, že vznikla dohoda o zriadení Spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny pre kontrolu činnosti Europolu.
Zdôraznil, že Európa dnes zažíva ťažké časy. Pripomenul brexit, pre ktorý sa rozhodlo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, ohrozenú bezpečnosť, pretrvávajúcu vysokú nezamestnanosť mladých aj migráciu, ktorá znepokojuje občanov. "Občania k nám vzhliadajú a očakávajú riešenia," povedal. V súvislosti s populizmom uviedol, že ľudia si dnes myslia, že Únia nedokáže dosť rýchlo odpovedať na ich obavy. "Práve to prilieva olej do ohňa populizmu," podotkol Tajani.
Proti populizmu výsledkami
Populisti podľa jeho slov dávajú európsky projekt do konfliktu s národnými záujmami. Tajani zdôraznil, že európska spolupráca však ukázala počas uplynulých rokov, že dokáže lepšie zabezpečiť príležitosti pre ľudí. "EÚ dosiahla veľmi veľa pre svojich občanov, ale tieto výsledky minulosti nestačia pre budúcnosť európskeho projektu," myslí si Tajani, podľa ktorého treba urobiť viac.
Na populizmus podľa neho treba odpovedať "Európou, ktorá prináša výsledky". Za nevyhnutné považuje priniesť stabilitu a dôveru občanom. "Očakávajú od nás, že sa o nich postaráme," povedal predseda EP. Podotkol, že hoci hovoríme rozličnými jazykmi, ale v rámci Únie zdieľame rovnaké hodnoty. "Naša identita je rovnaká v celej Európe. Európa, euro sú dar pre občanov," vyhlásil s tým, že členské štáty musia držať spolu, "aby sme mali dobrú Európu zajtrajška".
Opakovane zdôraznil potrebu spolupráce, približovanie Únie viac ľuďom cez konkrétne kroky Únie. "Spolupráca je najdôležitejšia, aby sme mohli čeliť populizmu a extrémizmu," povedal. Pokiaľ ide o konkrétne kroky, poukázal na potrebu znížiť nezamestnanosť mladých. "Musíme sa zamerať na to, aby EÚ bola konkurencieschopná," uviedol s tým, že v celej Európe treba brániť európsky priemysel. Hovoril tiež o riešení migračných tlakov. Poukázal napríklad na vytváranie záchytných bodov na severe Afriky.
Dosah závisí od presadzovania hodnôt
Šéf Poslaneckej snemovne Luxemburského veľkovojvodstva Mars Di Bartolomeo počas konferencie vyhlásil, že Európska únia nikdy nebola nejednotnejšia, ako je dnes, pričom problémom nie sú jej inštitúcie, ale politická vôľa lídrov a členských štátov uberať sa rovnakým smerom.
"EÚ by mohla vynikajúco obhajovať svoje záujmy vo svete, ak dokáže presadzovať svoje základné hodnoty. Môj názor je, že väčšina toho, čo EÚ dokáže v zahraničí, závisí od toho, čo Únia dokáže doma," povedal Di Bartolomeo s tým, že budúcnosť EÚ ako globálneho hráča viac ako inokedy súvisí so stavom Únie samotnej.
Aj preto si musíme podľa jeho slov povedať, kde sú červené čiary a čo je v súlade s našimi zmluvami a hodnotami. "Práve od toho, ako dokážeme svoje hodnoty presadzovať, závisí náš globálny dosah," dodal.
Predseda slovinského parlamentu Milan Brglez sa domnieva, že úloha parlamentov v súčasnej geopolitickej situácii je pomerne nová. "Našou základnou úlohou do budúcnosti bude otázka dohľadu voči našim vládam. Parlamenty nemôžu viesť zahraničnú politiku, ale môžu ju ovplyvňovať. Budeme fungovať ako strážcovia účinného multikulturalizmu," avizoval.
Brglez priznal časté sklamanie z toho, ako sa zahraničná politika stáva rukojemníkom politikov, ktorí chcú presadzovať len vlastné záujmy. "Musíme pracovať na tom, aby sme vykorenili takéto tendencie. Domáca politika nás môže len poraziť, ale zahraničná politika nás môže zabiť," vyhlásil.
Potrebná zmena smeru
Aj predseda poľského Sejmu Marek Kuchciňsky si myslí, že EÚ potrebuje jednoznačne zmenu smeru a opretie sa o hodnoty. "Vracanie sa k základným hodnotám je spôsob, ako budovať jednotu. To je to, čo môže Úniu posilniť," povedal.
Kuchciňsky navrhuje, aby sa oprava EÚ začala tým, že sa bude posilňovať úloha národných parlamentov. "Skupiny národných parlamentov by mali mať právo predkladať európsku legislatívu a mali by mať aj právo veta," odkázal.
Predsedníčka lotyšského parlamentu Inara Murnieceová na margo budúcnosti EÚ povedala, že Únia sa má zamerať na obhajovanie svojich hodnôt, podporu sociálneho zabezpečenia obyvateľov, silný jednotný trh a otvorený obchod. "Bohužiaľ, globalizácia spôsobuje, že veľa ľudí je zneistených ohľadom svojej budúcnosti a to otvára priestor pre populizmus," priznala s tým, že ekonomický rast nestačí, lebo občania sa cítia ohrození z hľadiska bezpečnosti.
Vstup Turecka do EÚ
Moderné Turecko má demokratické hodnoty a keď vstúpi do EÚ, bude to prínosné pre obe strany. Vyhlásil to podpredseda tureckého zákonodarného zboru Mehmet Akif Hamzačebi.
"Členstvo Turecka v EÚ je súčasťou demokratizačného procesu. Práve atribúty Turecka mu umožňujú byť aktívnou krajinou s proaktívnou zahraničnou politikou, ktorá bude prospešná aj pre EÚ," myslí si Hamzačebi.
Podľa jeho slov je členstvo v Únii pre Turecko nevyhnutnou stratégiou. "My sme sa vždy dívali na západ. Už v roku 1963 sme začali podpisom Asociačnej dohody a v roku 1999 sme začali s prístupovými rokovaniami. Integračný proces dosiahol konečnú fázu a nie je potrebné otvárať ďalšie kapitoly. Turecko musí spolupracovať s EÚ a myslíme si, že tomuto procesu by sa nemali klásť politické prekážky," vyhlásil Hamzačebi s tým, že sú mnohé členské krajiny, ktoré by radi videli Turecko v EÚ.
Hamzačebimu sa nepáčilo, že v jednom zo záverov dnešného summitu sa spomína rozširovanie EÚ len smerom na Balkán.
Možnosť hlasovať online
"Demokracia v modernej dobe znamená, že dávame ľuďom možnosť hlasovať online, bezpečne a rýchlo odkiaľkoľvek na svete," vyhlásil šéf estónskeho zákonodarného zboru Eiki Nestor.
"Počas posledných parlamentných volieb v Estónsku bola až tretina hlasov odovzdaná online. Ja využijem pero len vtedy, keď píšem listy vám. Všetko ostatné sa robí online. Zákon elektronicky podpíšem do desiatich minút od jeho schválenia, prezident to urobí do 20 minút," povedal Nestor v rámci debaty o priblížení sa národných parlamentov občanom.
Predsedníčka rakúskeho Bundesratu Sonja Ledl-Rossmannová na túto tému uviedla, že tamojší parlament usporadúva demokratický workshop pre osem- až 14-ročných, parlament mladých pre 15- až 16-ročných a učňovské fórum až do 24 rokov. "Cieľom je posilnenie demokratického povedomia sprostredkovaním základných demokratických hodnôt," vysvetlila.
