BRATISLAVA. Zohnať niekoľko stoviek členov nebude problém, hovoria ľudia, ktorí ohlásili vznik nových strán. Diktovať politickým stranám, aké musia mať členstvo, plánuje predseda parlamentu Andrej Danko z SNS.
Poslanec Miroslav Beblavý či trenčiansky primátor Richard Rybníček za tým vidia skôr jeho strach z konkurencie vo voľbách.
Po sprísnení pravidiel pre poslancov v parlamente Danko prišiel s návrhom, aby strany museli mať najmenej 500 členov. Dnes také počty nemajú ani parlamentné opozičné strany ako SaS, OĽaNO či Sme rodina.
SNS podľa hovorkyne Júlie Kollárovej predloží návrh s prísnejšími pravidlami pre strany v júni. Či v ňom podmienka mať 500 členov zostane, nepovedala.
Registrované strany a hnutia v okolitých krajinách
Slovensko: 153
Česko: 209
Poľsko: 76
Maďarsko: 184
„Vnímam to ako spôsob, ako obmedziť politickú súťaž. Nevidím žiadny dôvod, aby sa limitoval vznik politických strán,“ hovorí politologička Aneta Világi z Univerzity Komenského. Sila získať voličov je dnes podľa nej inde než v straníckych pobočkách, kde bývala v minulosti.
Beblavý: Danko vyťahuje rebrík
Na Slovensku je registrovaných 153 väčšinou málo aktívnych strán a hnutí, z nich je 89 v likvidácii. V Česku je registrovaných 209 strán a hnutí a na vznik strany stačia traja ľudia s českým štátnym občianstvom.
Progresívne Slovensko Beblavého strana neodradila. Bojovať budú o rovnakého voliča Čítajte Aj bezvýznamnou informáciou o množstve strán odôvodňoval Danko vlani v lete svoj návrh na sprísnenie pravidiel. Navrhoval napríklad, aby strana, ktorá chce kandidovať, bola registrovaná najmenej rok pred voľbami a nemohla meniť názov ani hodnoty.
Narážal na hnutie Borisa Kollára, ktorý niekoľko mesiacov pred voľbami premenoval inú už registrovanú stranu na Sme rodina. Tvrdil, že ju nekúpil, len nemali čas zbierať potrebných 10-tisíc podpisov. Voliči jeho hnutie legitimizovali, lebo ho posunuli do parlamentu.
Aj Beblavý pripomína, že počet strán zapísaných na ministerstve vnútra nie je dôležitý. Upozorňuje, že strany štát nedotuje a peniaze dostávajú len tie, ktoré dostanú vo voľbách aspoň tri percentá. Počet parlamentných strán býva stabilný, okolo šesť, až na výnimku z vlaňajších volieb, keď do Národnej rady prešli aj extrémisti z ĽSNS či Kollárovo hnutie.
