BRATISLAVA. Predstavitelia NR SR Andrej Danko a Béla Bugár si v pondelok v Bratislave pripomenuli položením vencov na Tyršovom nábreží v Bratislave pri pomníku s veľkým kresťanským krížom (tzv. kríž kameň) jeden a pol milióna obetí arménskej genocídy.
„Kresťanstvo nesúdi iné náboženstvá, ale chráni si svoje,“ povedal pri pomníku predseda slovenského parlamentu s tým, že netreba sa báť dialógu. „Kto nevidel slzy Arménov, nepochopí, prečo tu dnes stojíme,“ uviedol.
Vyvražďovanie Arménov
V pondelok si milióny ľudí pripomínajú 102. výročie vyvražďovania Arménov vládou Osmanskej ríše.
Práve kresťanstvo sa stalo osudným arménskemu národu, ktorý odmietol konvertovať na islam, čo bolo podľa viacerých odborníkov hlavným dôvodom vyvražďovania.
Národná rada SR prijala 30. novembra 2004 uznesenie, v ktorom „uznáva genocídu Arménov v roku 1915, pri ktorej zahynuli státisíce Arménov žijúcich v Osmanskej ríši, a považuje tento čin za zločin proti ľudskosti“.
Genocídu odsúdil aj pápež
Niekoľkokrát slovo genocída použil a odsúdil ju aj pápež František. Naposledy tak urobil 24. júna 2016 v Jerevane na začiatku svojej oficiálnej trojdňovej návštevy Arménska, ktoré je prvým štátom na svete, ktorý prijal kresťanstvo ako jediné štátne náboženstvo.
Turecká vláda odmieta zodpovednosť za spáchanie genocídy a tvrdí, že obetí bolo oveľa menej. Arménska genocída znamenala hádzanie zo skál, pálenie zaživa, topenie v šírom mori, zahnanie do jaskýň a udusenie splodinami ohňa zapáleného pred vchodom, alebo stínanie hláv, vyrezávanie bábätiek tehotným ženám z brucha a množstvo ďalších spôsobov vrážd.
Genocídu si za vzor zobral aj Adolf Hitler.
