Máte nejaký systém, na základe ktorého si vyberáte ľudí, ktorých pozvete na diskusiu alebo konferenciu?
„V prvom rade dbáme na to, aby bolo všetko v súlade s poslaním a filozofiou fakulty. Určite nevoláme ľudí, ktorí sa vyjadrujú xenofóbne, rasisticky alebo podobne. Zároveň nepozývame politikov v okamihu, keď prebieha predvolebná kampaň, aby to nebolo vnímané ako jej súčasť. To znamená, aby sme politikom ani nikomu ďalšiemu neposkytovali nejakú zdanlivú podporu v očiach verejnosti vo veciach, ktoré účelovo tvrdia.“
Ako odmeriate hranicu, keď je niekto ešte prípustný a keď už nie?
„Tú máme nastavenú intuitívne, nedá sa to úplne priamo pomenovať. Skôr by som povedal, že sa snažíme držať na tej bezpečnejšej strane, a teda nepozývať ľudí, o ktorých je známe, že inklinujú k problematickým názorom. Sami od seba k nám prísť nemôžu, takže sa k nám nijako nedostanú.“
Skúmate nejako minulosť človeka, či už sa niekedy kontroverzne vyjadroval?
„Ak napríklad politik vo svojej kariére urobil niečo, čo je kontroverzné a voláme ho v rámci akademickej alebo spoločenskej debaty, tak to berieme tak, že ho pozvať môžeme. Veľakrát sme diskutovali o tom, či dokážeme nastaviť nejaké línie, ale s ničím, čo by sa dalo nejako vyhodnotiť, sme neprišli. To sa asi ani úplne nedá, čiže skôr sa treba spoliehať na intuíciu.“

Keď intuitívne vyhodnotíte, že niekto nespĺňa štandardy stanovené vašou univerzitou, znamená to, že má definitívny zákaz vstupu?