BRATISLAVA. Slovensko je pre rakúsky ľud neobjavenou krajinou, pritom Bratislava a Viedeň sú blízko. Treba na tom zapracovať.
Myslí si to prezident Andrej Kiska, súhlasí s ním aj nový rakúsky prezident Alexander Van der Bellen, ktorý v stredu oficiálne navštívil Slovensko.
"Rozvíjajme naše vzťahy ešte viac, a to v oblasti turizmu či kultúry, aby sa Slováci a Rakúšania spoznali viac," vyzval Kiska.
"Priznám sa, Slovensko veľmi nepoznám, hoci Bratislavu som už niekoľkokrát navštívil," povedal Van der Bellen. Bol by rád, ak by sem Rakúšania chodili častejšie.

Našli spoločnú reč
Kiska tvrdí, že s Van der Bellenom majú hodnotovo veľa spoločného. "Aj mne sú blízke hodnoty tolerancie, ľudskosti a solidarity," povedal slovenský prezident.
Podľa Kisku je to zbraň proti populizmu, extrémizmu a xenofóbii. Myslí si, že politikom i obyčajným ľuďom chýba optimizmus, "no u Van der Bellena ho našiel".
"Optimizmus treba vrátiť aj do EÚ, musíme ukázať, že dokážeme zvládnuť každú krízu, ak budeme jednotní," uviedol.
Európska únia nie je podľa neho problémom, ale riešením. Treba však viesť dialóg a mať empatiu, myslí si Kiska.
"Našiel som človeka, ktorý v krátkosti zhrnul podstatu EÚ," reagoval Van der Bellen na Kiskov prejav. Rakúsky prezident "je rád, že na verejnosti už tak silno neprevláda názor, že nárast nacionalistických síl sa nedá zastaviť".
"Už je to za nami," zhodnotil. Svedčiť o tom majú podľa neho výsledky volieb v Holandsku, rakúsky prezident verí, že i výsledok francúzskych volieb bude proti tomuto tvrdeniu.
Van der Bellen potvrdil, že vo väčšine otázok našli s Kiskom zhodu. Ich názory sa však niekde rozchádzali, priznal rakúsky prezident. Napríklad v otázke jadrovej energie. "My v tom nevidíme technológiu budúcnosti," uviedol.

Viacrýchlostná Únia
Kiska zopakoval, že Slovensko má záujem byť v prípade viacrýchlostnej Únie v jadre. Najprv je však podľa neho potrebné vyjasniť a definovať, čo vlastne centrum EÚ a viacrýchlostná Únia presne znamenajú.
„Potom si musíme sadnúť a prejsť, čo to komu prinesie a ako to spraví EÚ ešte lepšou,“ vyhlásil Kiska a vyjadril presvedčenie, že neexistuje problém, ktorý by EÚ nedokázala vyriešiť, pokiaľ zostane jednotná.
Ak k tomu dôjde, v jadre by chcelo byť aj Rakúsko, zdôraznil Van der Bellen. On osobne však "nie je naklonený viacerým rýchlostiam". Dodal, že už aj teraz existujú v EÚ rôzne rýchlosti, no tieto rozdiely by sa nemali ešte prehlbovať. "Dúfam, že nedôjde k diferenciácii," dodal.

Postoj k migrácii
Čo sa týka migrácie a postoja Slovenska k tejto otázke, Kiska zdôraznil, že vyspelé a úspešné krajiny, akou Slovensko je, majú morálnu povinnosť pomáhať tým, ktorí utekajú pred vojnou a násilím. Slovensko by podľa neho malo ukázať aj solidaritu s krajinami, ktoré migračnej kríze čelia priamo, ako sú Grécko či Taliansko.
„Nemôžeme na jednej strane pýtať pomoc od EÚ, aby sme sa ekonomicky dostali na úroveň napríklad Rakúska, a na druhej strane, ak nás niektorá z krajín EÚ požiada o pomoc a solidaritu, tak sa tváriť odmietavo a hľadať nejaké náhradné riešenie,“ povedal Kiska. Dodal, že populizmus u niektorých politikov na Slovensku často vyvoláva protiimigrantské nálady.
Žena zahalená šatkou nie je pre mňa automaticky zlým človekom, tvrdí Van der Bellen. Každý má podľa neho právo slobodne sa vyjadrovať "a týka sa to aj oblečenia". Priznal však, že "nie je fanúšikom šatiek, rešpektuje ich však".
"Na jednej prestížnej univerzite som stretol takto zahalenú profesorku. Dúfam, že nikoho ani nenapadlo, že by z tohto dôvodu bola zlou vysokoškolskou pedagogičkou alebo vedkyňou," povedal rakúsky prezident. Je podľa neho právom každej ženy, aby sa sama rozhodla, "čo nosí na hlave a či vôbec niečo na nej nosí".
Aj slovenský prezident Andrej Kiska je proti takémuto odsudzovaniu. Opäť zopakoval, že je morálne právo každej úspešnej krajiny pomáhať ľuďom utekajúcim pred vojnou, smrťou a násilím. "A Slovensko za úspešnú krajinu považujem," zdôraznil.
Kiska označil našincov za ľudí s otvoreným srdcom. "No je mi ľúto, že populizmus niektorých politikov vyvoláva nálady, ktoré si v našej krajine skutočne neželám," dodal Kiska.
Ďalšie stretnutia
Rakúskeho prezidenta ešte čaká stretnutie s premiérom Robertom Ficom (Smer) a diskusia so študentmi na Univerzite Komenského v Bratislave. Van der Bellen položí podvečer vence k pamätníku Brána Slobody na Devíne, večer spolu s Kiskom vystúpi na slovensko-rakúskom ekonomickom fóre.
Slovensko je prvou krajinou strednej a východnej Európy, ktorú nový rakúsky prezident navštívil po nástupe do úradu. Jeho predchádzajúce zahraničné cesty smerovali do sídelného mesta Európskej únie - Bruselu a do Švajčiarska a Nemecka.
Van der Bellen sa po opakovaných prezidentských voľbách ako nezávislý kandidát, kde súperil s uchádzačom pravicovo-populistickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norbertom Hoferom, ujal funkcie koncom januára.
Prezidentské kreslo už v lete minulého roka uvoľnil sociálny demokrat Heinz Fischer, ktorý po 12-ročnom úradovaní nemohol znova kandidovať. Rakúsko je jedným z veľkých investorov na Slovensku, kde pôsobí okolo 2000 rakúskych firiem.