Propaganda a hoaxy majú rozdeliť ľudí, lži už začali pokutovať (debata SME)

Slovensko je náchylnejšie uveriť proruskej propagande, podľa odborníkov na dezinformácie tu prevláda sentiment aj časť ruskej identity v histórii.

Diskusia SME naživo.(Zdroj: SME- GABRIEL KUCHTA)

BRATISLAVA. Aký bol zlomový bod, v ktorom sa z Ruska stala krajina, ktorá sa iné štáty pokúša napádať prostredníctvom propagandy a falošných informácií?

Konfrontačný tón politiky si ruský prezident Vladimir Putin vybral už okolo roku 2007, keď ho vystrašili farebné revolúcie v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu. Naozajstný zlom však nastal až s príchodom krízy na Ukrajine v roku 2014. Rusko vtedy otočilo svoju doktrínu informačnej bezpečnosti smerom von a začalo aktívne šíriť klamlivé správy a propagandu.

Na debate denníka SME v bratislavskom kníhkupectve Martinus to povedal riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba.

Ruská informačná vojna je šitá na mieru jednotlivých národov, aby sa ľudia nemuseli trápiť s ruštinou.

Tomáš Čižik, CENAA

Na diskusii sa nehovorilo len o ruskej propagande, ale aj o tom, ako vznikajú hoaxy, kto a prečo ich šíri a či podobné dezinformácie neprodukuje aj Západ.

„Propaganda a dezinformácie môžu ovplyvniť aj voľby. Videli sme to v prípade referenda o brexite, kde líder tábora za odchod Nigel Farage hneď po výsledku priznal, že ľudí číslom o výdavkoch do EÚ oklamal a takmer sa z politickej scény stiahol,“ pripomenul aj analytik českého think-tanku Evropské hodnoty Roman Máca.

Šíriť klamstvá a chaos

Štvrtina Čechov a približne 17 percent Slovákov podľa minuloročného prieskumu think-tanku Globsec viac dôveruje alternatívnym médiám ako tým tradičným. Trojica odborníkov na dezinformácie a hoaxy debatovala aj o tom, ako tieto médiá a dezinformácie fungujú.

„Cieľom nie je vyvrátiť argumenty alebo polemizovať, ale narušiť integritu súpera. Zverejní sa zoznam rusofóbov či židov a ak ste na zozname, alternatívne médiá budú presviedčať o vašej nedôveryhodnosti,“ hovorí Duleba. Tento trend je podľa neho „idiotizáciou verejnej debaty“, pri ktorej cieľom nie je zničiť protivníka argumentmi, ale zničiť ho osobnostne.

„Tieto médiá aj propaganda chcú vytvoriť chaos v mysliach obyvateľov, podkopať dôveru ľudí v inštitúcie a rozložiť EÚ a NATO,“ tvrdí riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy Tomáš Čižik, podľa ktorého šíreniu dezinformácií pomohli najmä sociálne siete.

„Nie je to o ponuke alternatívy, ale o šírení vysvetlení, ktoré sa nezakladajú na pravde,“ povedal Duleba. Problémom je podľa neho to, že v minulosti síce existovali rôzne pohľady na vec, no napríklad o budúcnosti v Európe sa diskutovalo racionálne.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Elfovia proti trollom. Ako Pobaltie bojuje proti hoaxom a propagande

Slováci a sovietska nostalgia

Propaganda je reklama, nie dezinformačná kampaň. Ak poznáte proamerický web plný dezinformácií, ktorý ospevuje amerických politikov, pošlite mi ho. Ja taký nepoznám.

Roman Máca, Evropské hodnoty

Slovensko je podľa analýzy think-tanku Globsec hneď po Maďarsku najviac náchylnou krajinou na ruskú propagandu. Medzi Slovákmi je tiež najvyšší podiel ľudí, ktorí si želajú orientáciu na východ. „Máme podobné problémy ako ostatné krajiny Visegrádu, no na Slovensku sme si vymysleli predstavu o tom, aké Rusko by sme chceli,“ hovorí Duleba.

Slováci podľa neho zdieľajú z historického hľadiska časť ruskej identity a nemajú podobné skúsenosti ako napríklad Poľsko, ktoré Rusi v minulosti niekoľkokrát obsadili.

„Aj v roku 1968 sme okupáciu nevnímali tak kriticky ako Česi, keďže na základe nej vznikol federálny štát, ktorému de facto vládli slovenskí komunisti. V minulosti sme zase hľadali spojenca proti Maďarom a Rakúšanom a našli sme ho v Rusku, prípadne Tiso v Nemecku,“ dodáva analytik.

Podobná situácia je podľa Romana Mácu aj v Česku. „Ľudia sú často nespokojní napríklad s vývojom po novembri 89, masírujú ich apokalyptické scenáre z alternatívnych webov a preto sú náchylní veriť proruskej propagande.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Globsec: Slovenská verejnosť je zraniteľná ruským vplyvom

Pokuta za šírenie lží

Diskutujúci sa v debate zhodli, že proti dezinformáciám aj propagande sa dá bojovať najmä vzdelávaním. Ľudia nerozumejú fungovaniu tradičných médií, nevedia nič o Európskej únii ani histórii, hovorí Čižik. Sú potom náchylnejší uveriť neovereným informáciám na sociálnych sieťach. Dôležitá je aj debata.

Týmto ľuďom je jedno, aké sú fakty a aká je pravda, ale chcú informácie, ktoré zapadajú do ich svetonázoru, aby si podporili svoju nespokojnosť.

Roman Máca, Evropské hodnoty

„Týmto ľuďom je jedno, aké sú fakty a aká je pravda, ale chcú informácie, ktoré zapadajú do ich svetonázoru, aby si podporili svoju nespokojnosť. Diskusia je však možná a konštruktívna, ale len vtedy, ak sa obe strany rešpektujú,“ hovorí Máca.

Boj proti hoaxom pritom rozbiehajú už aj niektoré sociálne siete – často však až na nátlak štátov. Duleba s týmto prístupom súhlasí: „Máme slobodu prejavu, no musíme niesť zodpovednosť za to, čo verejne šírime. Potrebujeme pravidlá a lož a nezodpovedné narábanie s faktami treba pokutovať.“

V Nemecku sú tak sociálne siete napríklad pod hrozbou veľkých sankcií nútené vymzávať nenávistné a dezinformačné príspevky. Upozorňovanie na hoaxy či postihovanie takýchto správ podľa debatujúcich nemôžeme vnímať ako cenzúru. „Máte právo povedať lži, ale takisto mám ja právo na to upozorniť,“ dodal Roman Máca.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 423
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 9 064
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 8 862
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 700
  5. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 958
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 809
  7. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 1 694
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 674
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 1 411
  10. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 1 375

Téma: Hoax


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: O Ficovom hlase sme viedli polemiky

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii.

DOMOV

Zo Smeru odišiel celý regionálny klub, nechce povedať prečo

Sarosta obce Rišňovce sa sťažuje na ignoráciu zo strany vedenia Smeru.

Neprehliadnite tiež

Domov

Meteorológovia čakajú intenzívne zrážky, na Orave hrozia povodne

Na krajnom severe Slovenska môže v priebehu dňa spadnúť 35 až 45 mm zrážok.

Domov

Kiska: Facebook posilní tímy na vyhodnocovanie extrémistických príspevkov

Spolu s Petrom Pellegrinim sú pripravení spoločnosti pomôcť.

Domov

Prišla učiť angličtinu, pre políciu takmer nedostala víza

Pred cudzineckou políciou ľudia čakajú hodiny, často aj v noci. Ak sa nedostanú na rad, tak musia krajinu opustiť.

Domov

Zo Smeru odišiel celý regionálny klub, nechce povedať prečo

Sarosta obce Rišňovce sa sťažuje na ignoráciu zo strany vedenia Smeru. Krajský predseda Tibor Glenda zas hovorí o nátlaku na členov klubu.