ktorý predloží koalícia. Podpredseda MOS K. Petöcz však jej slová považuje za cynické, pretože vládna koalícia žiadny návrh doteraz nepredložila, ale práve naopak - odmietla diskutovať o návrhu, ktorý pripravila MK. "Nech predložia svoj návrh, potom uvidíme," konštatoval Petöcz. Podľa názoru E. Zelenayovej hovorí návrh MK o totálnej asimilácii Slovákov, pretože určuje hranicu 10 percent a hovorí aj o prednosti pri príjímaní do akéhokoľvek zamestnania takých uchádzačov, ktorí ovládajú jazyk národnostnej menšiny. "Nemôžeme dopustiť, aby sme museli nútiť Slovákov učiť sa po maďarsky, ukrajinsky, rusínsky, chorvátsky, česky, nemecky, poľsky. Sme povinní na našom území našu zvrchovanosť aj uchrániť," podotkla Zelenayová. Zákon o úradnom jazyku z roku 1990 umožňoval príslušníkom menšín používať ich jazyk v úradnom styku v obciach, kde predstavovali aspoň 20 percent obyvateľstva. Návrh MK znižuje túto hranicu na 10 percent, podľa K. Petöcza je to však najmä v záujme menej početných menšín, ktorých podiel na obyvateľstve obce je zväčša nižší ako 20 percent. Maďarskej menšiny by sa prípadné zníženie tejto hranice dotklo iba minimálne, pretože len 2,5 percenta z Maďarov žijúcich na Slovensku býva v obciach, kde podiel maďarskej menšiny predstavuje 10 - 20 percent. Pokiaľ ide o zvýhodňovanie uchádzačov o zamestnanie ovládajúcich aj jazyk menšiny, podľa názoru K. Petöcza to nie je vec, o ktorej by sa nedalo diskutovať a ktorá by mala tvoriť neprekonateľnú prekážku. Požiadavka, aby sa úradníci vedeli dohovoriť viacerými jazykmi, by však podľa neho v žiadnom prípade neviedla k asimilácii Slovákov a vo vyspelých demokratických krajinách sa to považuje za normálne.
Autor: SME - , dos
