Nad hlavami transparenty o pláne splnenom na 130 percent, v rukách mávadlá s papierovými holubicami, na tribúne súdruhovia a pred nimi defilé robotníckej a roľníckej triedy. Prvomájové sprievody s vôňou cigánskej pečienky boli jedným zo symbolov socializmu. O fenoméne Sviatku práce v Československu hovorí historik Roman Krakovský.
Ako vznikla v Československu tradícia osláv Prvého mája?
Už krátko po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa stal 1. máj štátnym sviatkom. Na propagáciu svojich politických aktivít ho využívali najmä komunisti a sociálni demokrati. Keďže k oslavám prvého mája sa časom pridali i nacisti v Nemecku, na našom území sa zachovala kontinuita tohto sviatku aj počas vojny – na území protektorátu i v slovenskom štáte.
To vysvetľuje, prečo došlo po roku 1945 u nás k relatívne hladkej obnove tradície osláv Prvého mája, hoci isté skupiny obyvateľstva ako lekári, právnici alebo učitelia sa k nemu spočiatku stavali veľmi vlažne. Po vojne sa stali prvomájové mítingy opäť prostredím politického súboja najmä medzi komunistami a sociálnymi demokratmi. Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa význam 1. mája postupne mení. Zo straníckych osláv sa stávajú celoštátne a získavajú podobu, akú sme poznali nasledujúcich dvadsať rokov.
V 50. rokoch minulého storočia predchádzali oslavám 1. mája takzvané dve agitačné nedele. O čo presne išlo?
Oslavy 1. mája sa väčšinou začali pripravovať už od januára, na ústrednom akčnom výbore Národného frontu, ktorý mal na starosti organizáciu celoštátnych osláv. Tam premýšľali nad stratégiou, pripravovali sa heslá, ktoré sa odovzdávali ďalej do krajov, okresov, štátnych podnikov a boli publikované v straníckej tlači. Hneď po oslavách výročia Leninovho narodenia 22. apríla sa začalo obdobie nazývané "májové dni".
Jeho súčasťou bola aj agitačná kampaň, na ktorú sa používali rôzne prostriedky. Počas agitačnej nedele chodili agitačné dvojice zostavené z mladých ľudí, väčšinou členov Socialistického zväzu mládeže, po domoch a pozývali ľudí do prvomájového sprievodu. V rámci toho často kládli obyvateľom otázky, ako vnímajú politickú a ekonomickú situáciu a z odpovedí odosielali reporty na akčný výbor Národného frontu.
Druhá polovica apríla sa tiež niesla v znamení brigád v podnikoch či školách, kde sa pracoviská a verejné priestory pripravovali na oslavy. V rámci týchto akcií sa vedeli spolu zabaviť, takže už počas príprav na oslavy prvého mája sa mala navodiť dobrá nálada a pocit, že ľudia k sebe patria a tvoria socialistickú komunitu, ktorá má spoločný cieľ.
Samostatnou kapitolou prvomájových osláv bola oficiálna výzdoba v oknách či na balkónoch. Čo všetko to znamenalo?
Vyzdobovali sa predovšetkým priestory na trase, kadiaľ prechádzal prvomájový sprievod. Ešte je nutné poznamenať, že kým počas prvej Československej republiky sa oslavy Prvého mája konali zvyčajne na periférii veľkých miest, po roku 1948 sa presunuli do centra.
Tak, ako sa heslá na transparentoch viazali na aktuálne udalosti, tematicky sa ladila aj výzdoba. V päťdesiatych rokoch to bola napríklad Kórejská vojna, neskôr vypustenie prvej umelej družice Sputnik alebo let prvého človeka do vesmíru. Aj prvomájová výzdoba sa podieľala na vytvorení pozitívnej emócie z osláv, a najmä v krajských mestách, ktoré mali viac finančných prostriedkov, sa to potom odrazilo na jej úrovni.
Kto niesol na 1. mája červenú zástavu s kosákom a kladivom, mohol si zarobiť Čítajte Ako vyzeral samotný prvomájový sprievod? Mal tiež nejaké stanovené rituály, ktoré sa dodržiavali?
Na čele sprievodu sa vynímali portréty komunistických lídrov – Marxa, Engelsa, Lenina a aktuálneho prvého tajomníka KSČ alebo prezidenta republiky, ak tuto funkciu nezastaval ten istý líder. Za nimi niesli ľudia červené zástavy, symbol revolučného hnutia, potom sa objavili portréty lídrov ostatných socialistických krajín a tak ďalej.
Za ideologickým čelom sprievodu často kráčali členovia Socialistického zväzu mládeže, ktorí symbolizovali budúcnosť krajiny. Režim im ponúkol v 50. rokoch úžasné možnosti kariérneho postupu. Pre prvomájový sprievod platila hierarchia sektorov. Najskôr šli zástupcovia priemyselných podnikov, potom roľníckych družstiev a napokon takzvaná nevýrobná sféra - školstvo a administratíva.
Na konci sprievodu kráčali športovci a napokon alegorické vozy, ktoré zobrazovali okrem iného svet rozdelený na tábor mieru a tábor vojny. V rámci každého sektoru sa zoraďovali jednotlivé podniky podľa dosiahnutých výsledkov, takže tie najlepšie mali právo pochodovať v predných pozíciách. A takisto v rámci jednotlivých podnikov kráčali na čele sprievodu najlepší pracovníci. Pozícia v sprievode bola daná tým, kto ako prispel k budovaniu socializmu, čo symbolicky odrážalo miesto každého jednotlivca v spoločnosti. Spomeňme si na heslo: Kto nepracuje, ten nech neje. Ale dôležité boli aj niektoré gestá.
Napríklad?
