Pred prvým májom 1969 sa partia vysokoškolákov rozhodla, že nebude po meste vláčiť v sprievode otcov komunizmu. A že si z režimu a zo súdruhov trochu vystrelí. A to aj napriek tomu, že pomery v krajine sa už pár mesiacov „konsolidovali“ pod dohľadom vojsk „spriatelených armád“, ktoré prišli do Československa v auguste 1968.
Zdesení súdruhovia
„Bolo to rýchle spontánne rozhodnutie. Také zo dňa na deň,“ vysvetľuje uznávaný fotograf a kameraman Dodo Lietavec. Práve on bol autorom portrétov, z ktorých si partia bratislavských vysokoškolákov vyrobila transparenty.
Kto niesol na 1. mája červenú zástavu s kosákom a kladivom, mohol si zarobiť Čítajte Každý si ho dotvoril, ako vedel – jeden z dreveného krajčírskeho metra, iný z bedmintonovej rakety. A s takouto výbavou sa vybrali do prvomájového sprievodu, rovno pred zraky najvyšších straníckych pohlavárov.
„Mali sme pocit, že si to môžeme dovoliť. Boli sme v prvom ročníku. Bola to recesia,“ spomína ďalší akcie účastník, profesor psychológie Anton Heretik.
Traduje sa, že autorom nápadu vyjsť do ulíc s transparentmi s vlastnými fotografiami, bol Oleg Tatarka, syn slávneho prozaika Dominika Tatarku. „On sám už však do sprievodu neprišiel,“ hovorí Heretik.
