„No poď, predbehni ma. Ja sa pustím za tebou,“ povie Marián na vrchole Chopku kamarátke a na sitski sa vyberie na neupravenú časť svahu. Jazdí takto už trinásť rokov, odkedy po úraze chrbtice v januári 2005 ostal na invalidnom vozíku.
Marián Ligda je bývalý reprezentant Slovenska v zjazdovom lyžovaní a ako jediný Slovák sa nominoval na majstrovstvá sveta v freeride lyžovaní Red Bull Snowthrill.
Ako 25-ročný zdolával tie najstrmšie svahy a spolu s kamarátmi točil dokumenty. Pri natáčaní jedného z nich padol a už sa nikdy nepostavil. Zlomil si tri stavce a porušil si miechu.
„Sebaľútosť som necítil,“ spomína na chvíle po nehode, po ktorých mu rehabilitácia zabrala desať mesiacov. Lekári mu neodporúčali športovať, no keď povedali, že mu v tom fyziologicky nič nebráni, nezaváhal.
„Nevidel som dôvod, prečo by sa mal môj aktívny spôsob života zmeniť. Mal som totiž pár hendikepovaných kamarátov a vedel som, že športovať sa dá aj tak. Dôležité bolo pochopiť to a začať žiť podľa iných pravidiel a princípov.“
Už vie, kde sú jeho hranice
Znovu sa pustil dolu svahom. Tentoraz opatrne, musel si na iný spôsob lyžovania zvyknúť.
„Na sitski lyži musím viac predvídať a mať väčší priestor na manévrovanie. Keď som bol zdravý, dokázal som urobiť oblúčik na desiatich centimetroch. Teraz si musím zvážiť sklon svahu aj či je dostatočne široký, aby tam neboli skalné útvary,“ opisuje.
Priznáva, že je opatrnejší. Prípadná zrážka s lyžiarmi by mohla mať vážne následky, pretože spolu s monolyžou má zhruba 90 kilogramov. Preto sa vyhýba preplneným zjazdovkám a častejšie chodí na neupravené trasy.
Začal na jednoduchých a postupne pridával strmšie kopce alebo užšie žľaby. V Nízkych Tatrách v Derešoch sa dostal na svah so sklonom 56 percent, viac mu konštrukcia nedovolila, dotýkala sa svahu.
„Už zhruba viem, kde sú moje hranice a nesnažím sa ich už posúvať.“
Limitom je aj závislosť od terénu. Kým pri bežnom lyžovaní sa dajú nerovnosti tlmiť skrčením kolien, na sitski je len malá pružina. Zvyšná konštrukcia je pevná a pri oblúkoch treba prekonať jej výškový rozdiel.
V Nízkych Tatrách v Derešoch zišiel svah so sklonom 56 percent. (zdroj: archív Mariána Ligdu)Divoká jazda na jednej lyži
Na život na vozíku si zvykol rýchlo, väčšinou je samostatný, menšiu asistenciu potrebuje napríklad len pri prenášaní ťažkých vecí alebo keď niekam nedočiahne.
Odopnutý od lyže však býva výnimočne. Nedostal by sa nikam. Vystúpiť na kopce mu pomáhajú lanovky alebo kamaráti.
Ak sa dostanú do úsekov, kam lanovky nevedú, dvaja ho ťahajú lanami a jeden tlačí zozadu. Pomáhajú mu aj pri dojazdoch, keď sa občas ocitnú v lese alebo pod kopcom, ktorý treba vyšliapať.
