BRATISLAVA. Nízka dôvera slovenskej verejnosti v nezávislosť súdov je problém, s ktorým treba niečo robiť.
V reakcii na výsledky tohtoročného porovnávacieho hodnotenia justície Európskou komisiou (EK) to uviedla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd).
Nízka miera dôvery
Porovnávacie hodnotenie nevyšlo podľa Žitňanskej pre Slovensko dobre. "Samozrejme, tá nízka miera dôvery je problém, s ktorým treba niečo robiť," reagovala na fakt, že slovenská verejnosť dôveruje v nezávislosť súdov najmenej zo všetkých členských štátov EÚ.
Za hlavný dôvod označili ľudia a podnikatelia zasahovanie alebo nátlak vlády a politikov na súdy.
Keď Európska komisia hovorí o nezávislosti justície na Slovensku, tak vytýka predovšetkým sudcovské previerky a neobsadenie miest na Ústavnom súde, vysvetlila ministerka.
"To sú kľúčové veci, ktoré nám z hľadiska štrukturálneho zo zahraničia vyčítajú," uviedla s tým, že ich má jej ministerstvo v hľadáčiku a chce s nimi niečo robiť.
Čo sa týka výberu nových sudcov, ktorí sú preverovaní Národným bezpečnostným úradom, je v parlamente nová právna úprava, ktorá reaguje aj na previerky, podotkla.
"Budeme mať pravdepodobne najtransparentnejšie výberové konanie na sudcov, ktoré existujú v Európe," uviedla.
Novela zákona o sudcoch zavádza hromadné výberové konanie, ktoré by podľa ministerky malo byť pod drobnohľadom verejnosti aj médií, pretože sa bude diať len raz za rok.
Sudcovia a politická moc
Za rovnako dôležité Žitňanská považuje, že novela má zabezpečiť, aby nominanti vlády a parlamentu v Súdnej rade v rámci tohtoročnej obmeny už neboli sudcovia spájaní s politickou mocou.
"Mali by to byť odborníci, či už z akademického prostredia alebo iných právnických profesií, ktorí predstavujú uznávané autority," je presvedčená ministerka, že tento krok prispeje k zvýšeniu nezávislosti justície.
Neúplné zloženie má Ústavný súd už od roku 2014, v súčasnosti tu chýbajú už štyria sudcovia. Súčasná vládna moc vo svojom programovom vyhlásení deklarovala prijatie ústavného zákona, ktorý sa bude týkať kreácie Ústavného súdu.
"Počítam s tým, že do veľkej voľby ústavných sudcov, ktorá čaká Slovensko v roku 2019, sa toto samozrejme stane témou," deklarovala Žitňanská.
Porovnanie európskych štátov
Cieľom porovnávacieho prieskumu v oblasti justície za rok 2017, ktorý zverejnila Európska komisia 10. apríla, je porovnať efektívnosť, kvalitu a nezávislosť justičných systémov v členských štátoch EÚ a pomôcť vnútroštátnym orgánom zlepšiť ich.
Piate vydanie porovnávacieho prieskumu ukázalo okrem iného, že občianske a súdne konania trvajú kratšie a trvanie týchto konaní sa skrátilo aj v členských štátoch, ktoré sa boria s problémami.
Pre Slovensko tento trend neplatí, patrí medzi členské štáty s najdlhším trvaním občianskych a obchodných sporov.
Prieskum ukázal aj to, že verejnosť vníma vo viac ako dvoch tretinách členských štátov nezávislosť súdnictva priaznivejšie alebo rovnako v porovnaní s rokom 2016. Slovenská verejnosť dôveruje podľa hodnotenia v nezávislosť súdov najmenej v celej EÚ, keď v nezávislosť súdnictva verí len jedna pätina jeho občanov.
Vo februári vydala EK odporúčania, v ktorých Slovensku rovnako vyčítala nedostatky v nezávislosti súdov, príliš malý pokrok smerom k efektivite právneho systému a nízku vymožiteľnosť práva.
