Hoci sa už doslova o niekoľko hodín začína máj, pretrváva ešte stále chladné počasie a aj v noci na nedeľu a na pondelok meteorológovia predpovedajú mrazy.
Mnohí si všimli, že počas chladných dní takmer nevidno na oblohe nevidno lastovičky, belorítky a ďalšie sťahovavé vtáky. Znamená to, že ešte neprileteli?
Utekajú k vode
Jedna lastovička leto nerobí, vraví ľudové príslovie. Ale tisícdvesto lastovičiek by už mohlo. Práve takýto veľký počet jedného z najznámejších vtáčích druhov, narátali odborníci zo spoločnosti SOS/BirdLife Slovensko priamo na Hrušovskej zdrži pri Bratislave.
Lastovičky a belorítky teda prileteli a nech nás nemýli, že ich ešte v mestách a dedinách zatiaľ veľmi nevidno.
Lastovičky (zdroj: Andrej Chudý, archív SOS/BirdLife Slovensko)Tieto dva najznámejšie druhy susediace spolu s človekom priamo v jeho ľudských obydliach, prilietajú postupne už od konca marca, hlavná časť populácie sa objavuje v druhej polovici apríla.
Nie náhodou belorítky dostali ľudové pomenovanie „juríčky“ alebo české „jiřičky“ podľa ich príletu načasovaného na Juraja, teda 24. apríla.
Je zaujímavé, že doterajšie studené počasie operencov veľmi neodradilo a prilietajú k nám v hojnom počte. Nepriaznivé poveternostné podmienky však prekonajú tam, kde majú dostatok potravy.
„Keď je horšie počasie a lieta málo hmyzu, zvyknú sa lastovičky a belorítky stiahnuť k vode, k vodným tokom alebo v mokradiam, kde majú dostatok potravy aj v takomto čase,“ vysvetľuje Ján Gúgh zo spoločnosti SOS/BirdLife Slovensko. „Až keď sa počasie zlepší, presunú sa do blízkosti svojich hniezdisk, teda aj do dedín a do miest.“
Nenápadní krásavci
Koncom apríla a začiatkom mája k nám prilietajú medzi poslednými aj dážďovníky. Ako naznačuje ich slovenský názov, zvyknú ohlasovať blížiaci sa dážď, pretože sú takisto viazané na hmyz ako zdroj potravy. A tak niekedy doslova „unikajú“ pred blížiacim sa studeným frontom. Pár dážďovníkov sa takto objavilo v Bratislave už v minulých dňoch pred zmenou počasia.
Medzi poslednými sťahovavými vtákmi, ktoré k nám prichádzajú zo svojich zimovísk, patrí kukučka, ktorá sa okamžite ohlási svojim typickým kukaním.
V máji prilieta aj vlha pestrá, ktorú takisto skôr započujeme, než zazrieme: ozýva sa typickým flautovým motívom, ktorý zľudovel ako „filio, filio“. Napriek intenzívnemu čiernemu a krikľavožltému sfarbeniu sa nám vlhu málokedy podarí zazrieť.
Včelárik zlatý je jedným z najfarebnejších vtákov žijúcich na Slovensku. (zdroj: Ján Svetlík)Ak hovoríme o klenotoch, potom tým najväčším je včelárik zlatý. Obýva pieskové steny, v ktorých si buduje hniezda. A na rozdiel od jeho príbuznej krakle belasej, ktorá už je na Slovensku iba hosťom a svoj domov tu stratila, včelárikovi sa celkom darí a svoje teritóriá rozširuje – stretneme sa s ním na Sandbergu pri Devíne, ale napríklad aj v Chľabe a v ďalších lokalitách na juhu krajiny.
Zima prišla po Veľkej noci
Chladné počasie nepotrápilo len vtáky, ale aj ovocné stromy a vinič. A, samozrejme, ich pestovateľov.
Ako uvádza stránka Slovenského hydrometeorologického ústavu, príčinou ochladenia, ktoré nastalo po Veľkej noci, bola hlboká tlaková níž v karpatskej oblasti (na juhovýchod od Slovenska) a mohutná tlaková výš nad severnou a západnou Európu. Medzi týmito tlakovými útvarmi prenikal z vyšších zemepisných šírok veľmi studený pôvodom arktický vzduch.
