BRATISLAVA. Upraviť problematiku odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách tak, aby sa do tohto systému zapojilo viac zamestnávateľov ako i škôl.
To je základný cieľ návrhu novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorý na májovú schôdzu Národnej rady (NR) predložili poslanci SaS Branislav Gröhling, Eugen Jurzyca, Martin Klus a Martin Poliačik.
"Po dvoch rokoch od účinnosti zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorým sa v SR zaviedlo duálne vzdelávanie, je možné konštatovať, že záujem stredných odborných škôl zapojiť sa do systému duálneho vzdelávania je nižší, ako sa očakávalo," tvrdí SaS.
Súčasne dodáva, že v prvom roku zavedenia duálneho vzdelávania bolo vytvorených 1448 miest pre poskytovanie duálneho vzdelávania, pričom sa doň zapojilo len 450 žiakov. V druhom roku zavedenia duálneho vzdelávania, teda v školskom roku 2016/2017, bolo vytvorených 2700 miest, zapojilo sa však len 1122 žiakov.
Nízky záujem
"Nakoľko žiaci zapojení do duálneho vzdelávania v celkovom počte 1572 tvoria len dve percentá všetkých žiakov prvého a druhého ročníka stredných odborných škôl v SR, je možné konštatovať, že sa zatiaľ nepodarilo vytvoriť dostatočné podmienky na zabezpečenie stredoškolského odborného vzdelávania a prípravy žiakov v súlade s potrebami trhu práce," uviedli opoziční poslanci.
Za primárny dôvod nízkeho záujmu škôl o systém duálneho vzdelávania považuje SaS skutočnosť, že sa strednej odbornej škole zapojenej do systému duálneho vzdelávania znižuje normatívny objem finančných prostriedkov prislúchajúcich na jedného žiaka na bežný kalendárny rok o sumu zodpovedajúcu normatívu na praktické vyučovanie žiaka.
Keďže v systéme duálneho vzdelávania sa praktické vyučovanie realizuje na pracovisku praktického vyučovania u zamestnávateľa, za ďalší potenciálne odradzujúci faktor považujú poslanci skutočnosť, že stredná odborná škola má obmedzené možnosti výkonu dohľadu nad úrovňou, kvalitou a rozsahom poskytovaného praktického vyučovania.
"Napriek tomu riaditeľ strednej odbornej školy nesie zodpovednosť za dodržiavanie štátneho vzdelávacieho programu," tvrdia.
Požadujú zmenu zákona
Ako ďalší významný faktor odôvodňujúci potrebu zmeny zákona o odbornom vzdelávaní vidia skutočnosť, že duálne vzdelávanie sa poskytuje výlučne od prvého ročníka štúdia na strednej odbornej škole.
"Pričom podľa vyjadrení zamestnávateľov a ich skúseností žiaci v prvom ročníku ešte nedisponujú takými skúsenosťami, vďaka ktorým by mohlo byť ich zavedenie do systému duálneho vzdelávania prínosom. V tomto ohľade by časť zamestnávateľov preferovala možnosť poskytovania duálneho vzdelávania až od druhého ročníka štúdia žiaka. Budú tak mať možnosť overiť si potrebné znalosti u žiakov počas ich štúdia v prvom ročníku a vybrať si tých, ktorých budú považovať za najvhodnejších pre svoj podnik," argumentuje SaS.
Novela má preto umožniť poskytovanie duálneho vzdelávania od prvého, druhého alebo od tretieho ročníka. Zároveň dáva možnosť strednej odbornej škole zapojenej do systému duálneho vzdelávania vykonať v dielni až 50 percent praktického vyučovania namiesto súčasných 40.
Novela tiež prináša novinku, aby sa do duálneho systému vzdelávania mohli zapojiť aj malí zamestnávatelia, ktorí poskytnú praktické vyučovanie len jednému, prípadne dvom žiakom.
