BRATISLAVA. Finančnú podporu pre menšinovú kultúru by mala už onedlho koordinovať nová verejnoprávna inštitúcia - Fond na podporu kultúry národnostných menšín.
Návrh zákona o fonde v utorok odobrili členovia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR a odporučili jeho schválenie aj v pléne.
Má nahradiť dotačný systém
Kreovanie fondu vychádza z programového vyhlásenia vlády a má čiastočne nahradiť súčasný dotačný systém, ktorým štát menšinovú kultúru podporuje prostredníctvom dotačného programu v gescii Úradu vlády SR.
Namiesto súčasnej sumy 4,5 milióna eur v dotačnom programe bude mať fond podľa legislatívneho návrhu k dispozícii osem miliónov eur zo štátneho rozpočtu.
Pôsobnosť v oblasti podpory kultúry národnostných menšín má takisto z Úradu vlády SR prejsť na Ministerstvo kultúry SR, z ktorého rozpočtovej kapitoly budú fondu poskytnuté prostriedky.
Rezort kultúry odhaduje, že v prípade schválenia zákona by malo prísť ku kreovaniu orgánov fondu tak, aby v druhej polovici roka inštitúcia naformulovala prvé dotačné výzvy pre rok 2018.
Poskytne financie
Fond bude poskytovať finančné prostriedky na osvetovú, vzdelávaciu i edičnú činnosť, podporovať bude umeleckú tvorbu, organizáciu kultúrnych podujatí, vedu i výskum v oblasti kultúry, rovnako tak edukačné aktivity prispievajúce k bližšiemu spoznaniu a porozumeniu medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi patriacimi k národnostným menšinám a etnickým skupinám.
Podpora bude zameraná aj na ochranu, odborné spracovanie, digitalizáciu kultúrneho dedičstva národnostných menšín i na aktivity zástupcov národnostných menšín v oblasti kreatívneho priemyslu.
Finančné prostriedky bude fond poskytovať formou dotácie alebo štipendia za splnenia podmienok ustanovených zákonom.
O poskytnutí finančných prostriedkov rozhoduje riaditeľ na základe návrhu odbornej rady. Okrem riaditeľa ako štatutárneho a výkonného orgánu fondu a odborných rád budú orgánmi fondu i dozorná komisia ako kontrolný orgán fondu a správna rada.
Minister vymenuje riaditeľa
Riaditeľa na základe výberového konania vymenuje minister kultúry. Funkčné obdobie je štvorročné. Tá istá osoba môže byť na pozícii riaditeľa fondu maximálne dve funkčné obdobia za sebou.
Odborné rady budú posudzovať prijaté žiadosti o podporu a budú zriadené pre všetky štátom uznané národnostné menšiny na Slovensku a jedna pre rozvoj a podporu interkultúrneho dialógu.
Rady budú mať päť členov. Nadpolovičnú väčšinu členov odbornej rady vymenúva a odvoláva riaditeľ na návrh organizácií príslušných národnostných menšín.
Ostatných členov vymenúva a odvoláva riaditeľ bez návrhu. Funkčné obdobie člena odbornej rady je dvojročné.
Dozorná komisia má päť členov, ktorých vymenúva a odvoláva minister. Jedného člena vymenúva na návrh ministra financií SR, jedného člena na návrh príslušného výboru Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a jedného člena na návrh splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny.
Dvoch členov môže podľa návrhu vymenovať minister bez návrhu.
Funkčné obdobie členov dozornej komisie trvá štyri roky. Rovnako je tomu aj v prípade členov správnej rady. Tá má mať 15 členov, po jednom zástupcovi každej národnostnej menšiny a ďalších dvoch vymenuje minister a riaditeľ fondu.
Výbor ďalej odobril:
- Zvýšenie finančného príspevku pre dobrovoľných vojakov približne o 200 eur či skrátenie trvania výcviku z 12 na 11 týždňov. To prináša návrh novely zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave, ktorú takmer jednohlasne odobrili členovia Ústavnoprávneho výboru NR SR. Zmeny v právnej norme vyplynuli z analýzy pilotného projektu, do ktorej bolo zapracované aj jeho hodnotenie z pohľadu prvých úspešných absolventov. Pilotný projekt dobrovoľnej vojenskej prípravy ukončilo 31 absolventov. "Projekt nedostal žiadnu stopku, ako to bolo nesprávne interpretované. Práve naopak. K novele dobrovoľnej vojenskej prípravy sme pristúpili, pretože ju chceme pre mladých ľudí ešte viac zatraktívniť. A ďalší dobrovoľní vojaci už teda budú cvičiť za lepších podmienok," uviedol ešte začiatkom februára minister obrany Peter Gajdoš (nominant SNS) s tým, že základňa výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine je plne pripravená.
Armáde nateraz nechýba žiadna ďalšia munícia. Po rokovaní parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť to uviedol minister obrany Peter Gajdoš (nominant SNS). Členov výboru informoval o inventarizácii armádnych muničných skladov, ktorú nariadil po tom, čo z vojenského skladu v Trenčíne - Kubrej zmizla munícia. "Nič iného nám zatiaľ nechýba, ale aj napriek tomu náčelník Generálneho štábu nariadil ako jedno z opatrení vykonať fyzickú inventúru všetkých druhov munície. To znamená rakiet, protilietadlových a ostatných," povedal Gajdoš. Táto kontrola by mala trvať pol roka. Ľubomír Galko zo SaS po skončení zasadnutia výboru dodal, že v armáde pre odcudzenie munície budú na niektorých riadiacich postoch výmeny. "Ak minister obrany dodrží to, čo povedal, tak bude niekoľko desiatok funkcionárov postihnutých. Už niektorí momentálne sú zbavení funkcie," dodal Galko.
Výbor odobril nové pravidlá obcí, ako pristupovať k voľnému pohybu psov. Obce a mestá majú problémy s kompetenciou, vďaka ktorej môžu určovať, kde je na ich území povolený a kde je zakázaný voľný pohyb psov. Pomôcť im má novela zákona, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, od poslancov Mosta-Híd Petra Antala, Gábora Gála a Eleméra Jakaba. Právnu normu siedmimi hlasmi podporili členovia Ústavnoprávneho výboru NR SR. Súčasný zákon hovorí, že obec môže všeobecne záväzným nariadením (VZN) vymedziť miesta, kde je voľný pohyb psa (bez vôdzky) zakázaný, a miesta, kde je zakázaný vstup so psom (na vôdzke). Tieto plochy pritom musia byť viditeľne označené. Novela Mosta-Híd to má zmeniť tým, že sa priamo do zákona dostane zákaz voľného pohybu psov v priestore prístupnom verejnosti v zastavanom území. Obce zároveň budú musieť vymedziť miesta, kde je voľný pohyb psov povolený, a tak ako v súčasnosti aj miesta, kde je zakázaný vstup so psom.
Vzdelávanie nepočujúcich detí by sa mohlo upraviť, učiť by sa mali povinne bilingválne. Na vyšších stupňoch vzdelávania by mali mať možnosť využívať zariadenie, ktoré konvertuje orálnu reč do písomnej formy a naopak. Umožniť to má novela zákona o posunkovej reči nepočujúcich osôb z dielne poslancov SNS, ktorú dnes podporili členovia Ústavnoprávneho výboru NR SR. Koaliční poslanci zdôrazňujú, že nepočujúce deti potrebujú osobitnú starostlivosť už od útleho veku v špeciálnych školách, v ktorých sa pri ich vzdelávaní využíva tzv. bilingválna metóda. Vo vzdelávacom procese to má podľa SNS znamenať, že je primárne využívaná posunková reč, ktorá je prvotným komunikačným prostriedkom nepočujúcich detí, ich "materinskou" rečou.
