BRATISLAVA. Výskum maďarského inštitútu Political Capital preukázal, že stredoeurópske pravicovo-extrémistické organizácie spája náklonnosť k Rusku a Vladimírovi Putinovi.
Vyplynulo to z komparatívnej analýzy piatich prípadových štúdií jednotlivých krajín, ktorú v utorokzverejnil inštitút GLOBSEC. Slovenskú časť štúdie vypracovali politológ Grigorij Mesežnikov a bezpečnostný expert Radovan Bránik.
Násilné dôsledky
Political Capital ako prvý spustil projekt, ktorý sa zameriava na násilné dôsledky vplyvu Ruska v stredoeurópskom regióne.
Inštitút konštatuje, že pravicovo-extrémistické organizácie, ktoré sa v minulosti zaoberali najmä národnostnými, náboženskými a sexuálnymi menšinami, sa od začiatku krízy na Ukrajine v roku 2013 začali postupne preorientovávať na geopolitické otázky.
Okrem odporu k NATO a Európskej únii ich spravidla spájajú sympatie k Rusku a jeho prezidentovi Vladimírovi Putinovi.
Mesežnikov a Bránik v štúdii upozorňujú na to, že „najalarmujúcejšou vlastnosťou vplyvu Kremľa na Slovensku je jeho zviazanosť s násilnou radikalizáciou zdola medzi krajne pravicovými stranami a polovojenskými organizáciami“.
Ako príklad autori uvádzajú Ľudovú stranu Naše Slovensko, ktorá sa riadi proruskou, antiestablišmentovou politikou vzdoru voči NATO, a medzi jej členmi sú osoby podozrivé zo spáchania rasovo motivovaných trestných činov.
Podozrivý so špionáže
K podobným zisteniam dospeli i novinári, bezpečnostní experti či analytici z Česka, Poľska, Rakúska a Maďarska.
Autori štúdie objavili množstvo organizácií s ideologickými i osobnými väzbami na ruských podnikateľov, politikov a diplomatov.
Ako príklad je uvedená Národní domobrana, ktorá vlani v Českej republike zriadila ilegálny „konzulát“ Doneckej ľudovej republiky, maďarský Jobbik je podozrivý so špionáže pre Ruskú federáciu a v Poľsku sa v minulosti objavili hnutia, ktoré vyzývali na ničenie sôch na západnej Ukrajine.
GLOBSEC pripomína, že v regióne sú okrem xenofóbneho nacionalizmu prítomné aj expanzívne a revizionistické sklony.
V štúdii agentúry Pew Global Attitudes z roku 2009 na otázku: „Patria časti susediacich krajín nám?“ odpovedalo kladne 66 percent Bulharov, 61 percent Maďarov a 58 percent Rusov. V menšej miere boli expanzívne sklony zaznamenané aj u obyvateľov Českej republiky (40 percent) a Slovenska (29 percent).
