BRATISLAVA 10. januára (SITA) - Vyhlásenie núdzového, výnimočného, vojnového stavu a vojny a presné vymedzenie rozsahu možného obmedzenia základných práv a slobôd upravuje návrh ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového, výnimočného a n
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
údzového stavu, ktorý dnes schválil kabinet. Návrh tiež upravuje činnosť ústavných orgánov, ak im je v čase spomínaných stavov znemožnená činnosť. Ústavné právomoci vlády v takom prípade bude vykonávať Bezpečnostná rada, ktorej bude predsedať premiér. V prípade, že bude znemožnená činnosť Národnej rady, jej ústavné právomoci bude vykonávať Parlamentná rada, na čele ktorej bude predseda parlamentu. Minister obrany Jozef Stank na tlačovej besede poznamenal, že táto právna norma mala byť prijatá ako jedna z prvých po vzniku samostatnej SR. Na ústavný zákon by mal nadväzovať zákon o riadení štátu v čase krízy, ktorý by malo pripraviť ministerstvo vnútra v spolupráci s ministerstvom obrany.
Vláda ďalej schválila zákon o obrane SR, ktorý nahradí doterajší právny predpis ešte z čias Československej socialistickej republiky. Norma definuje systém obrany štátu, stanovuje úlohy a zodpovednosť pre obce, kraje a vyššie územné celky, ako aj práva a povinnosti občanov a firiem pri príprave na obranu štátu alebo pri samotnej obrane. Ide najmä o pracovnú povinnosť, povinnosť poskytnúť ubytovanie alebo časť majetku. Zákon hovorí aj o vyvlastnení nehnuteľnosti vo verejnom záujme, pokutách a náhrade škody za použitie vecí. Norma takisto počíta s redukciou úradov vojenskej správy z doterajších troch na jednu, ako aj okresných vojenských správ zo súčasných 79 na 33.
Od 1. januára 2003 by malo zaniknúť železničné vojsko a vojsko ministerstva vnútra. Ozbrojené sily tak od budúceho roku mali spadať len pod ministerstvo obrany. Niektoré činnosti, ktoré vykonávajú tieto útvary, budú môcť vykonávať civilné zložky. Počíta s tým zákon o ozbrojených silách SR, ktorý ďalej upravuje základné zloženie ozbrojených síl.
Poslednou vojenskou normou, ktorú dnes schválil vládny kabinet je návrh zákona o brannej povinnosti. Určuje novú vekovú hranicu brannej povinnosti, ktorá sa začne až po dovŕšení 18. roku. Zároveň sa znižuje veková hranica zániku brannej povinnosti zo 60 na 55 rokov.
Všetky tieto normy by sa mali dostať na rokovanie najbližšej schôdze Národnej rady.