SME

Fakľovým pochodom na Bradle si pripomenuli Štefánika

Slovensko si v týchto dňoch na Košariskách, v Ivanke pri Dunaji, Bratislave, Brezovej pod Bradlom a na ďalších miestach pripomína tragické úmrtie generála Milana Rastislava Štefánika - jednej z najvýznamnejších osobností slovenských novodobých dejín.

Na nedatovanej snímke Dr. Milan Rastislav Štefánik v uniforme. (Zdroj: REPROFOTO TASR)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

KOŠARISKÁ. BREZOVÁ POD BRADLOM. Milan Rastislav Štefánik (21.7.1880 - 4.5.1919) sa stal významným astronómom, vojenským pilotom, francúzskym generálom a jedným z prvých Slovákov, ktorí viackrát vystúpili na najvyšší vrch Álp a západnej Európy Mont Blanc.

Výrazne sa zaslúžil o vznik medzivojnovej Československej republiky, keď spolu s Tomášom Garriquom Masarykom a do určitej miery i Edvardom Benešom bol jej najvýznamnejším zakladateľom.

Jeho závratnú a úspešnú životnú cestu ukončila 4. mája 1919 tragická letecká nehoda pri pristátí na rodnom území súčasného Slovenska.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Už počas študentských rokov sa výrazne spoločensky angažoval. V roku 1898 začal študovať stavebné inžinierstvo a vstúpil do spolku Detvan.

V roku 1900 prestúpil na Karlovu univerzitu v Prahe, kde navštevoval prednášky z astronómie, fyziky, optiky a matematiky. Štúdium ukončil dizertáciou z astronómie v roku 1904.

Pracoval v meudonskom observatóriu neďaleko Paríža s francúzskym astronómom a fyzikom, profesorom Pierrom Julesom Césarom Janssenom (1824-1907). Počas
svojich astronomických výskumných ciest navštívil strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, USA i Južnú Ameriku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Francúzskym občanom sa stal v roku 1912 a o dva roky ho za jeho činnosť vymenovali za rytiera Čestnej légie.

Cez vojnu spolupracoval s T. G. Masarykom a E. Benešom a cieľavedome sa usiloval realizovať spolu s nimi víziu spoločného československého štátu. Štefánik trval na československej jednote vzhľadom na vtedajšiu situáciu Slovákov v Uhorsku a na vojnové ciele veľmocí. To však ešte neurčovalo vnútorné usporiadanie budúceho československého štátu.

Štefánik uvažoval o spojení Čiech, Moravy, Sliezska a Slovenska, pričom každé z týchto území, teda i Slovensko, malo mať vlastný krajinský (zemský) snem. Tieto zatiaľ málo konkretizované predstavy neboli vzdialené od úmyslov niektorých
slovenských politikov.

Po príchode zo Sibíri sa Štefánik počas mierovej konferencie v Paríži v marci 1919 kriticky vyjadril o malom počte Slovákov vo vláde, ale aj o Pittsburskej dohode a niektorých Benešových krokoch v oblasti zahraničnej politiky.

Minister vojny ČSR M. R. Štefánik 4. mája 1919 odletel z talianskeho mesta Udine do Bratislavy na dvojplošníku Caproni Ca 33 spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom. Zomrel pri leteckej nehode v Ivanke pri Dunaji, ktorú neprežil ani jeden z členov posádky.

Fotka - Beata Balogová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Podpis - Beata Balogová
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné

Sme v obrazoch

Ilustračná fotografia.

Pôvodne zanedbaný priestor pretvorili na záhradu dobrovoľníci.


TASR 1
Na snímke zľava minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) a primátor Trnavy Peter Bročka počas tlačovej konferencie na tému Spolupráca so samosprávami v oblasti poskytovania služobného ubytovania príslušníkom policajného zboru. V Trnave 28. apríla 2025.

Deväť je pripravených do užívania hneď, ďalšie štyri budú k dispozícii do konca roka.


TASR
Súvisiace témy: Milan Rastislav Štefánik
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu