Všade, kam priletela, vzbudzovala údiv. Nielen 3. mája 1937, keď sa krátko po ôsmej hodine vydala vzducholoď Hindenburg na svoju poslednú cestu ponad Atlantik, musel výjav na oblohe mnohých omráčiť.
Loď nesúca meno bývalého ríšskeho prezidenta Paula von Hindenburga odštartovala z Frankfurtu nad Mohanom, aby o tri dni neskôr, podvečer 6. mája, zavŕšila svoju veľkolepú slávu katastrofou.
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Pri pristávaní v Lakehurste, sto kilometrov od New Yorku, sa plná vysoko horľavého vodíka vznietila a počas pol minúty zhorela do tla. Aj napriek rizikám bola všeobecne považovaná za bezpečnú, prísne konštrukčné technologické opatrenia mali zamedziť akýmkoľvek pochybnostiam. I keď sa pôvodne plánovalo, že nosnejší a lacnejší vodík nahradí bezpečné nehorľavé hélium, nestalo sa tak.
Z deväťdesiatich siedmich osôb na palube zahynulo trinásť pasažierov, dvadsaťdva členov posádky a jeden pozemný pomocník kotviaci laná pri pristávaní. Ostatným sa akoby zázrakom podarilo zachrániť.
Desiatky letov, státisíce kilometrov
Telo vzducholode bolo v skutočnosti tridsaťšesťuholníkové. (zdroj: SITA/AP)V tom čase mala vzducholoď za sebou už šesťdesiatdva letov, z toho desať spiatočných zaoceánskych do Severnej aj Južnej Ameriky a nalietaných spolu okolo 337-tisíc kilometrov – vyratúva v knihe Hindenburg – a Ship of Dreams historik John Provan.
Kým definitívne nabrala kurz smerom nad oceán, motory ešte nachvíľu spomalili nad mestom Kolín nad Rýnom, aby posádka vyhodila pri letisku vrecia s vnútroštátnou poštou. Obrovský vzdušný koráb pripomínajúci veľrybu plával stopäťdesiat metrov nad strechami domov a do ulíc mesta ukladajúceho sa k spánku vrhal oslepujúce svetlomety.
„Žiarou jasnou ako za dňa sme isto vyrušili nejeden párik posedávajúci v parku,“ zapísal si mechanik Theodor Ritter k prvým hodinám osudového letu vzducholode LZ 129 Hindenburg. Do najmenších biografických detailov sa pasažierom posledného letu venuje stránka facesofthehindenburg.com novinára Patricka Russella, spoluautora knihy vychádzajúcej v týchto dňoch k osemdesiatemu výročiu katastrofy pod názvom Zeppelin Hindenburg: An Illustrated History of LZ-129.
Nástroj nacistickej propagandy
Hindenburg nebol zďaleka prvý lietajúci tzv. zepelín, veď od čias letu LZ 1, ktorú dal zostrojiť ešte nemecký gróf Ferdinand von Zeppelin, uplynulo už tridsaťsedem rokov. Hindenburg bol však spolu so sesterskou vzducholoďou LZ 130 najväčším lietajúcim strojom všetkých čias.
S dĺžkou 246 metrov a priemerom 41 metrov vyrážala smrteľníkom dych svojimi gigantickými rozmermi. Bola len o dvadsať metrov kratšia než Titanic, do jej útrob by sa vošlo aj najväčšie dopravné lietadlo súčasnosti. Vzbudzovala rešpekt a úctu.
Bol si toho vedomý aj Adolf Hitler. Štyri hákové kríže na chvoste korábu promovali logo nacistov od prvej chvíle, ako vzducholoď začiatkom marca 1936 absolvovala prvý skúšobný let, krúžiac nad Bodamským jazerom.
