BRATISLAVA. V obývanej kotline v pohorí Vtáčnik je ešte hrubá pokrývka snehu, končí sa január, píše sa rok 1945. Zavčas nedeľného rána väčšina obyvateľov obce Ostrý Grúň ešte spí, no ich prebúdzanie urýchli nečakaný vpád nemeckých protipartizánskych oddielov.
Desiatky ešte polonahých mužov, žien aj detí naženú z ich obydlí do domu Izidora Debnára, kde postrieľajú 62 ľudí a dom neskôr podpália.
Na mieste tohto masového hrobu, kde sa nachádzal vypálený dom, dnes stojí Pomník umučených občanov. Ponad súsošie matky, ktorá bráni svoje malé dieťa, sa týčia zelené hory. Je jar, v pondelok si ľudia budú pripomínať Deň víťazstva nad fašizmom.
Ešte pred rokom pamätný hrob nebol obložený platňami a na pomníku nebol ani kríž, ktorý komunisti v minulosti odstránili. Renováciu pomníka si mohla obec dovoliť len vďaka dotácii 10-tisíc eur, ktorú im po žiadosti udelil premiér Robert Fico zo svojej rezervy.
„Rezerva nebola dostatočná, lebo kamenný múr, ktorý z jednej strany lemuje areál pomníka, sa rozpadáva,“ hovorí starostka Ostrého Grúňa Jana Angletová. Sú však vďační za každú finančnú pomoc.
Na kompletnú rekonštrukciu by potrebovali približne 50-tisíc eur. Peniaze plánujú žiadať na ministerstve kultúry, ktoré poskytuje väčšie sumy na obnovu národných kultúrnych pamiatok. Podanie žiadosti však komplikujú nevyrovnané vlastnícke vzťahy pozemkov pod pomníkom, pretože obec ich nevlastní.
Na bežnú údržbu pomníka využíva starostka obecné peniaze, občas prispejú aj obyvatelia. Renovovať pomník však nechce na ich úkor. Štát poskytuje príspevok len na vojnové hroby, v Ostrom Grúni majú jeden. Starostka príspevok vyčísli na 12 eur ročne. „Je to zanedbateľná čiastka, lebo čo z toho urobím? Len náterové farby stoja 70 eur,“ vraví.
Zákon hovorí, že obce majú povinnosť starať sa o pomníky, ale peniaze im na to štát už nevyčleňuje. Angletová sa pri nutných opravách spolieha na návštevy premiéra, napríklad pri príležitosti výročia vypálenia obce fašistami, kde mu môže osobne opísať, v akom stave je pomník.
Podobne sú na tom aj ďalšie obce, ktoré nemeckí vojaci krátko pre koncom 2. svetovej vojny vypálili ako pomstu za ich pomoc partizánskym jednotkám.

Žiaci sa pýtajú aj na smrť Hitlera
Pred naším príchodom starostka ešte podávala výklad návštevníkom pamätnej izby vedľa obecného úradu, ktorá sa venuje tragickým udalostiam z 21. januára 1945. Tentoraz išlo o skupiny druhákov a štvrtákov základnej školy.