BRATISLAVA. O smerovaní Slovenska, politiky, náraste extrémizmu aj uzavretosti katolíckej cirkvi diskutovali v Havranovnom kabarete, ktorý spoluorganizuje denník SME, bývalá premiérka Iveta Radičová a emeritný trnavský arcibiskup Róbert Bezák.
V prvej časti diskusie sa s publicistom a moderátorom Michalom Havranom rozprávali prevažne o tom, čo robia v súčasnosti, ako Radičová vnímala pád svojej vlády či Bezák svoje odvolanie z postu cirkevného hodnostára.
Na pôsobenie v úlohe premiérky si Radičová spomína najmä na dve veci. Prvou bolo jej trinásťhodinové odvolávanie v parlamente, na ktorom sedela až do konca, a druhou pád vlády. Radičová však hovorí, že vzhľadom na vývoj pred hlasovaním o eurovale bola na to vnútorne pripravená.
Radičovej vládu položilo hlasovanie o spomínanom eurovale, ktoré spojila s hlasovaním o dôvere vlády. Strana SaS vtedy za euroval napriek tomu nezahlasovala.
Radičová neľutuje podporu eurovalu, pretože tým sa podarilo zastabilizovať euro, je jej však ľúto, keď vidí situáciu, ktorá v spoločnosti po páde vlády vznikla.
„Vytvorila sa obrovská priepasť medzi dobrými hodnotami makroekonomiky a každodennou realitou,“ vysvetlila. Za nárastom extrémizmu na Slovensku, ktoré v parlamente reprezentuje ĽSNS Mariana Kotlebu, vidí širší trend vo svete - nástup prirodzeného antiglobalizmu a populizmu.
Jeho príčinu vidí v prehlbujúcej sa sociálnej nerovnosti od konca druhej svetovej vojny, technologický vplyv a aj priepasť medzi zákonom a spravodlivosťou. „Morálne princípy sa vytlačili z verejného diskurzu,“ povedala.
Sloboda a solidarita Richarda Sulíka. Ako sa to začalo a kam to speje Čítajte Bezák: Myšlienka vytvoriť skanzen je tu stále
Odvolaný katolícky arcibiskup Bezák spomenul, že počas pôsobenia v trnavskej arcidiecéze narazil pre svoju prílišnú víziu posunúť Slovensko ďalej. Od vyššie postavených duchovných dostával odmietavé reakcie na jeho snahy otvoriť cirkev viac pre ľudí. Vycítil, že veriacich chcú skôr udržať v nevedomosti.
„Táto myšlienka vytvoriť zo Slovenska skanzen, ochrániť sa, je tu stále,“ povedal Bezák s tým, že cirkev na západe je v mnohých prípadoch otvorenejšia než u nás. Spomínal, že niekedy, keď slúžil omšu, mal pocit, že veriaci by si ani nevšimli jeho odchod. „Majú svoje ružence, knižôčky,“ povedal s tým, že sa to snažil zmeniť.
Z významného postu cirkevného hodnostára ho odvolali v roku 2012 po tom, ako poukázal na miliónové nezrovnalosti v majetku a financiách arcidiecézy z čias jeho predchodcu Jána Sokola.
Obvinenia kritikov, že chcel viesť svetský život, že sa chcel dostať do politiky či konšpirácie časopisu Zem a Vek o tom, že je súčasťou celosvetového sprisahania, ho po odvolaní extrémne prekvapili.
„Teraz mám viac času, sledujem aj výskumy a hore to mnohokrát ťahá ľudí, ktorí na to nemajú,“ povedal.
Bezák je v súčasnosti nezamestnaný a stará sa o rodičov.
Róbert Bezák: Korupcia posúva zmysel života do žranice Čítajte Nájsť motiváciu je ťažké
V druhej časti diskusie hostia odpovedali na otázku, či a ako sa dajú meniť veci k lepšiemu bez funkcie, o ktorú prišli.
"Prežívam niečo ako hľadanie vlastnej dôstojnosti," povedal Bezák s tým, že po odvolaní sa mu viackrát snívalo, že robiť dobro nemá zmysel. Snaží sa však proti tomu bojovať. Ako biskup sa podľa vlastných slov snažil o budovanie duchovna v človeku a trápilo ho, že pre svoje názory nebol v cirkvi pochopený. "Tak veľmi som chcel dobre a nebolo to prijaté," povedal.
Dnes sa snaží nájsť v živote novú polohu, aby bol cenný ako Róbert Bezák a nie ako "ten, ktorého vystrnadili z cirkvi".
Beata
Balogová
