BRATISLAVA. Vojenskí policajti pôjdu pomáhať do Stredomoria do operácie EUNAVFOR MED Sophia, ktorej hlavným cieľom je rozloženie prevádzačských sietí.
Poslanci schválili návrh z dielne ministerstva obrany.
Slúžiť budú na lodi
Do operácie by mal ísť zásahový tím v počte do desať vojakov a Slovensko plánuje vyslať vojakov do dvoch šesťmesačných rotácií.
Slúžiť budú na lodi pôsobiacej pod vlajkou Nemecka. Odísť do misie by mali v auguste, dovtedy sa budú pripravovať na vyslanie.
„Ide o historicky prvú námornú operáciu vojakov OS SR,“ zdôraznil minister obrany Peter Gajdoš ešte v apríli. Doplnil, že prvá rotácia vojakov pôjde do operácie v auguste a druhá v januári 2018.
Pôsobiť budú v južnej časti Stredozemného mora. Riaditeľ Vojenskej polície Michal Migát uviedol, že medzi vojakmi bol záujem o túto misiu. Vojaci cvičili na Slovensku, ale aj v Nemecku, kde sa špeciálne cvičili na pôsobenie na mori.
Rozloženie prevádzačských sietí
Rada Európskej únie rozhodla o vedení vojenskej operácie v južnej časti centrálneho Stredomoria v máji 2015.
Jej hlavným cieľom je rozloženie prevádzačských sietí, a to predovšetkým systematickou identifikáciou, zaistením a likvidáciou plavidiel, ktoré prevádzači alebo obchodníci s ľuďmi využívajú alebo môžu využívať.
Minulý rok v júni Rada rozhodla o rozšírení úloh operácie aj na poskytovanie výcviku líbyjskej pobrežnej stráži a námorníctvu.
Operácia okrem toho prispieva k predchádzaniu obchodovania so zbraňami v dohodnutom operačnom priestore, a to v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, uvádza sa v materiáli rezortu obrany.
Na tejto operácii v súčasnosti participuje 24 štátov Európskej únie. Slovenská republika teraz neprispieva do operácie personálom ani kapacitami, avšak podieľa sa na jej realizácii poskytovaním príspevkov do spoločných nákladov operácie v rámci mechanizmu ATHENA, píše rezort obrany.
Misiu podporuje aj NATO
Túto misiu EÚ podporuje aj NATO. Ministri obrany členských krajín NATO súhlasili, aby lode aliancie napríklad poskytovali misii radarové snímky alebo zabezpečovali zásobovanie plavidiel Európskej únie palivom.
Slovenský minister obrany Peter Gajdoš v minulosti označil nasadenie slovenských vojenských policajtov do operácie Sophia z pohľadu Slovenska za "konkrétny príklad spolupráce medzi NATO a EÚ".
Nové spôsobilosti, ktoré naši vojenskí policajti získajú pod vlajkou EÚ, môžeme podľa neho v budúcnosti využiť aj v rámci NATO. Štáty Európskej únie si od operácie Sophia sľubujú okrem iného výrazné obmedzenie nekontrolovanej migrácie z Líbye.
Poslanci budú diskutovať aj o návrhoch z dielne ministerstva životného prostredia, spravodlivosti, kultúry i zdravotníctva. Poslancov dnes čaká aj hlasovanie o prerokovaných návrhoch zákonov.
Poslanci ďalej rokovali o:
- Poslanci schválili novelu zákona z dielne ministerstva obrany, ktorá zatraktívňuje dobrovoľnú vojenskú prípravu. Trvanie výcviku sa skráti z 12 na 11 týždňov a absolventi by mali mať v prípade záujmu jednoduchší vstup do ozbrojených síl, k polícii, hasičom a záchranárom. Schválenou úpravou sa finančný príspevok pre dobrovoľného vojaka zvýši na 14,30 eur za každý deň výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy. Tým výška príspevku za mesiac dosiahne úroveň súčasnej minimálnej mzdy. Vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy za 11 týždňov dobrovoľnej vojenskej prípravy bude vyplatený finančný príspevok vo výške 1 101,10 eur.
- Ministerstvo vnútra bude mať možnosť poskytovať dotácie na rekonštrukciu a modernizáciu budov hasičských zbrojníc dobrovoľných hasičských zborov obcí a tiež ich hasičskej techniky. Vyplýva to z novely zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, ktorú v stredu schválil parlament. O novelizáciu žiadal samotný rezort, keďže platné znenie zákona v súčasnosti možnosť poskytnutia dotácii neobsahuje. Novela nadobúda účinnosť 1. júla 2017.Novela podľa rezortu reaguje predovšetkým na požiadavky a podnety viacerých obcí a miest a taktiež niektorých občianskych združení, ktoré sa týkajú zabezpečovania finančných prostriedkov na technické zhodnotenie budov hasičských staníc, hasičských zbrojníc a hasičskej techniky. Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa ustanovuje nová podstatná náležitosť zmluvy, podľa ktorej príjemca dotácie je povinný zaviazať sa v uvedenej zmluve, že zachová účel využívania budovy hasičskej stanice, zbrojnice alebo s nimi súvisiaceho objektu aspoň počas vymedzeného času desať rokov, čím sa zabráni nakladaniu s predmetným majetkom na iný účel, než na ktorý sa dotácia poskytla.
Prístup verejnosti k informáciám týkajúcich sa rozhodovania o významných stavbách a činnostiach s vplyvom na životné prostredie sa má od polovice júna posilniť. Poslanci Národnej rady v stredu schválili novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (tzv. EIA), ktorý transponuje európsku legislatívu. "Predkladaný návrh novely súvisí s potrebou zvýšiť kvalitu postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie, zosúladiť tento postup so zásadami inteligentnej regulácie a zvýšiť súdržnosť a súčinnosť s ostatnými právnymi predpismi a politikami Európskej únie, ako aj stratégiou vnútroštátnej úpravy," vysvetlil envirorezort.
Parlament schválil novelu zákona o trvalom ukladaní oxidu uhličitého (CO2) do geologického prostredia. Zmeny sú výsledkom snahy o komplexné odstránenie nesúladu slovenskej legislatívy s európskou. Právny rámec prináša napríklad zmeny a doplnenia týkajúce sa zákazu ukladania oxidu uhličitého v ložisku, ktoré presahuje územie členských štátov Európskej únie, či vykonávania monitorovania prípadných nepriaznivých účinkov vtláčacích zariadení úložného komplexu na okolité prostredie. Tiež sa má vytvoriť register nielen všetkých uzavretých úložísk, ale aj okolitých úložných komplexov.
Používanie ortuti sa na Slovensku v zdravotníctve či niektorých výrobkoch výrazne obmedzí. Poslanci súhlasili s ratifikáciou Minamatského dohovoru. Ide o globálnu zmluvu, ktorá má za cieľ chrániť životné prostredie pred nepriaznivými účinkami ortuti. Ratifikovať ju ešte musí prezident Andrej Kiska.
Proces integrovaného povoľovania sa má od júla zjednodušiť. Poslanci Národnej rady schválili novelu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktorá zapracováva zmeny vyplývajúce z praxe. Integrované povolenia potrebujú napríklad podniky chemického priemyslu či skládky odpadov. Medzi hlavné oblasti zmien patrí presná špecifikácia žiadateľov o integrované povolenie či úprava niektorých kompetencií ministerstva životného prostredia, ako aj procesné zlepšenie začiatku konania pre vydanie integrovaného povolenia.
Prepojiť systém obchodného registra v Slovenskej republike s inými obchodnými registrami alebo evidenciami. To je jeden z cieľov novely zákona o obchodnom registri, ktorú v stredu s účinnosťou od 15. júna 124 hlasmi schválili poslanci Národnej rady. Legislatívnu zmenu pripravilo ministerstvo spravodlivosti. Slovensko reaguje právnou úpravou na smernicu Európskeho parlamentu a Rady EÚ z 13. júna 2012. Smernica doplnila staršie smernice, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností. Priniesla povinnosť zavedenia systému prepojenia registrov, ako aj povinnosť zverejňovania informácií o zapisovaných údajoch a poskytovania uložených listín v elektronickej podobe.
Vládnu novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach v stredu schválili poslanci Národnej rady . Vďaka novele by sa malo posilniť postavenie vlády pri činnosti a kontrole Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Na základe novely totiž ministerstvá hospodárstva a životného prostredia znova získajú kompetenciu vyjadrovať sa k cenovým rozhodnutiam úradu. Podľa novely bude taktiež menovanie šéfa ÚRSO už len v rukách vlády. Doteraz ho menoval na návrh vlády prezident SR.Rezort hospodárstva sa bude vyjadrovať k cenovým rozhodnutiam pri cenách za teplo, plyn a elektrinu a rezort životného prostredia pri cenách za vodu. Ak bude mať jedno z ministerstiev pripomienky a úrad ich neakceptuje, bude ich musieť zverejniť. Menovanie šéfa ÚRSO vládou, ako aj vstupovanie ministerstiev do procesu schvaľovania cien energií kritizovali firmy, zamestnávatelia a obchodné komory v pripomienkovom konaní, ako aj opoziční poslanci.
Poslanci posunuli novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby do druhého čítania. Na základe tejto novely by sa mala do slovenskej legislatívy transponovať európska smernica týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív. „Cieľom smernice je urýchliť využívanie biopalív takzvanej druhej generácie, teda biopalív využívajúcich suroviny z biomasy, ktoré nemajú vysokú ekonomickú hodnotu pri inom použití ako biopalivo,“ uviedlo Ministerstvo hospodárstva SR. Podľa novely zákona sa pre roky 2018 až 2020 zníži energetický obsah biopalív v motorových palivách, a to z dôvodu náročného dosiahnutia uvedených hodnôt biopalivami prvej generácie.
