BRATISLAVA. Súdna moc na Slovensku prechádza vývojom, ktorý nie je jednoduchý. Odrazom toho je nízka dôveryhodnosť v očiach verejnosti, aj keď v uplynulých rokoch došlo k istému zlepšeniu.
Uviedla to vo štvrtok v Bratislave v úvodnom príhovore na medzinárodnej konferencii pri príležitosti 15. výročia fungovania Súdnej rady SR jej predsedníčka Jana Bajánková.
Prezident radí sudcom, aby volili tých čo budú robiť profesii dobré meno Čítajte Dôvera v súdy
Dôveryhodnosť súdnej moci je zodpovednosťou všetkých zložiek štátnej moci, a teda aj zákonodarnej a výkonnej moci. Negatívny vplyv na dôveryhodnosť má podľa nej aj nepodložená či zavádzajúca kritika.
Zároveň však šéfka Súdnej rady SR priznala, že svoj podiel zodpovednosti za nízku dôveryhodnosť nesie aj súdna moc, ktorej niektorí predstavitelia svojím správaním a mediálnymi výstupmi nevzbudzujú zdanie nezávislosti a nekonajú podľa etických zásad profesionálneho správania sa sudcu.
Takto oslabujú nielen vlastnú legitimitu, ale aj legitimitu súdnej moci, zdôraznila. Nezávislosť a etika sú tak princípmi nevyhnutnými pre dôveryhodnosť súdnej moci.
Súdna rada je ústavným orgánom štátu, úlohou ktorého je nielen „strážiť“ tieto princípy, ale ich aj presadzovať, vyhlásila.
Harabina zo Súdnej rady opäť odstavili. Kandiduje však jeho bývalý tajomník Čítajte Pôsobenie Súdnej rady
Bajánková ďalej uviedla, že 15 rokov činnosti súdnej rady ako ústavného orgánu štátu je, síce z historického pohľadu krátkym, avšak dostatočne dlhým obdobím na to, aby bolo možné s odstupom času zhodnotiť nielen jej doterajšiu činnosť, ale najmä opodstatnenosť jej zriadenia.
Zároveň uviedla, že napriek doterajším novelám stále absentuje v našom právnom poriadku definícia súdnej rady. Ústava síce definuje Národnú radu SR, prezidenta, vládu a aj Ústavný súd SR, avšak nedefinuje Súdnu radu SR.
Pri príležitosti 15 rokov jej činnosti si Bajánková myslí, že takýto „občiansky preukaz“ si súdna rada nielen zaslúži, ale jeho „vystavenie“ prostredníctvom ústavnej definície je v demokratickom a právnom štáte aj žiaduce.
Súdna rada potrebuje ústavnú definíciu vlastnej identity, zdôraznila Bajánková. O určitú ústavnoprávnu charakteristiku súdnej rady sa pokúsil Ústavný súd SR, podľa ktorého je súdna rada „osobitný nezávislý ústavný orgán súdnej moci garantujúci predovšetkým nezávislé postavenie súdnej moci a sudcovskú legitimitu, zodpovedajúci za chod súdnictva, správu súdnej moci a súdnictva, ako aj transparentnosť súdnictva, a tak by mal byť plnohodnotným partnerom moci zákonodarnej a výkonnej, odcitovala šéfka Súdnej rady SR.
Novely sudcovských zákonov pôjdu na vládu s niekoľkými rozpormi Čítajte Mravnosť sudcov
Bajánková sa dotkla vo vystúpení aj témy sudcovskej etiky. Pravidlá etického správania sa sudcu sú dôležitým faktorom pre dôveru v justičný systém a rada v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy vydala v decembri 2015 Zásady sudcovskej etiky.
Podľa nich sa povinnosti sudcu týkajú nielen výkonu funkcie, ale aj profesie a občianskeho života. "Pretavenie zásad sudcovskej etiky nielen do povedomia sudcov, ale najmä do stavu ich rešpektovania a dodržiavania vyžaduje kontinuálny záujem súdnej rady a aktívny prístup orgánov sudcovskej samosprávy," zdôraznila.
Za súdnu radu potvrdila, že rada je pripravená poskytnúť plnú súčinnosť orgánom sudcovskej samosprávy. V tomto zmysle je to cesta, na ktorej nás čaká ešte množstvo práce.
Zdôraznila, že cieľom zásad sudcovskej etiky nie je len akási ďalšia regulácia správania sa sudcu, ale najmä snaha o zvýšenie dôveryhodnosti súdnej moci a s tým súvisiacej legitimity sudcovského stavu.
Poslanie rady
Na úvod konferencie vystúpila aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá uviedla, že 15 rokov v živote človeka zväčša znamená zásadný prelom.
Už niečo vie, profiluje sa jeho osobnosť, ustaľujú názory, postoje, začína preberať zodpovednosť. V niečom sa dá nájsť podobnosť aj pri inštitúcii, myslí si ministerka. "Žiadna sa nestane autoritou hneď ako vznikne. Na to si potrebuje prejsť vývojom, mnohými rozhodnutiami. Vybudovať a obhájiť svoju pozíciu v systéme," zdôraznila.
Časť takejto cesty si za 15 rokov existencie prešla aj Súdna rada na Slovensku. Žitňanská pripomenula, že "zažila aj čierne obdobie, keď sa súboj o vplyv a zakonzervovanie justície odohrával priamo cez ňu".
Dodala však, že ak to vnímam v čase, Súdna rada SR je dnes už v období, keď má predpoklady, aby v konštruktívnejšej atmosfére dokázala napĺňať svoje poslanie.
Ako uviedla Žitňanská pre médiá, pozícia súdnej rady sa cez jej pôsobnosť číri. Je podľa nej na debatu, či je potrebná definícia Súdnej rady SR v ústave.
"Ja to tak teraz nevidím, dôležité sú kompetencie," zdôraznila a pripomenula, že ich posilnenie v stredu schválil parlament.
Po novom bude rada dohliadať na hromadné výberové konania na sudcov, ako aj nad plynulosťou disciplinárnych konaní. Sú to dôležité zmeny, ktoré môžu prispieť k tomu, aby sa dôvera v justíciu zase trochu posunula vyššie.
Aj ministerka sa dotkla témy etických pravidiel a zdôraznila, že rola rady je v tomto smere kľúčová a to vo vynucovaní a uvádzaní etických pravidiel do života.
Na konferencii sa zúčastnila aj predsedníčka Ústavného súdu SR Ivetta Macejková, predsedníčka Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová, ako aj predseda Všeobecného súdu EÚ Marc Jaeger.
Na konferencii boli aj zástupca Výkonnej rady Európskej siete súdnych rád. Zúčastňujú sa na nej aj predsedovia všeobecných súdov, aj bývalí sudcovia Ústavného súdu SR.
