Áno, mám obľúbenú kapelu, je to Elán, zveruje sa Zuzana Knapová Daubnerová. Nebolo by na tom nič výnimočné, keby človek nevedel, že je nepočujúca.
„Stačí poznať naspamäť zopár z tých najlepších pesničiek a v televízii odzerať text z úst speváka,“ vysvetľuje najľahší spôsob, ako sa môže hendikepovaný priblížiť k tomu, čomu zdravý hovorí hudba. Dnes však už existuje aj omnoho modernejšia forma. Posunkové tlmočenie koncertov.
Z priekopníčky je hviezda
„Hudba nie je len o slovách. Znázorňujem všetky nástroje, pretože nepočujúci musia melódie vidieť. Je to niečo ako používanie citosloviec, ale v posunkovom jazyku,“ hovorí pre MTV tlmočníčka Amber Galloway Gallego.
Je priekopníčkou Amerického posunkového jazyka, ktorý vznikol špeciálne na tlmočenie koncertov. Svoj prvý koncert tlmočila v roku 2001, odvtedy ich absolvovala tisícky a pokrývala aj celé festivaly, kde si musí zapamätať sto až dvesto textov.

Zväčša stojí na kraji pódia a prekladá všetko od spevu cez hovorené slovo medzi pesničkami až po inštrumentálne časti piesní a sóla. Stála po boku najväčších hudobných hviezd na svete, spolupracovala už s viac ako štyristo interpretmi.
Red Hot Chili Peppers, Lady Gaga, Rage Against the Machine, Rihanna, Paul McCartney či Madonna. Špecializuje sa však na hiphopových umelcov ako Kendrick Lamar, Eminem, Snoop Dogg alebo Wiz Khalifa.
„Robila som len to, čo som mala, a ľudia šaleli. Vraj si ešte nikdy predtým tak nevychutnali hudbu. Keď sa občas pozriem, ako nepočujúci tancujú, spievajú a zabávajú sa v dave medzi ostatnými, nemôžem udržať slzy. Dovtedy sa počas koncertov medzi sebou rozprávali a hudbu nevnímali,“ priznala pre MTV.
Jeden a pol milióna
K Americkému posunkovému jazyku sa dostala na predstavení v tanečnej škole pre nepočujúcich. Práve tam si všimla, ako sa môžu hudbou zabávať aj ľudia s poruchou sluchu. Prvú skúsenosť opisuje ako kľúčovú.
„Vytvorili si vlastné choreografie, cítili rytmus a boli úplne ponorení do piesní,“ spomína.
Odvtedy začala vyhľadávať príležitosti, kde by mohla tlmočiť hudbu aj ona.
Jej tlmočenie vyzerá ako pantomíma. Napodobňuje pri nej hru na klavíri, gitare či bicích nástrojoch a ústami znázorňuje, či je tón vysoký, alebo nízky. Niekedy preloží celú vetu do jedného znaku, inokedy urobí za sekundu aj niekoľko posunkov.
Dôležitý nie je doslovný preklad, ale zachytenie kontextu. Sledovať ju počas koncertov má dva rozmery. Nepočujúcim sprístupňuje hudbu a počujúcich zas dokáže rozhýbať, keďže vyzerá akoby tancovala a niektoré zo znakov sú pochopiteľné pre všetkých.