Päť rokov po smrti ľudového hrdinu Juraja Jánošíka prišiel na svet v Terchovej iný slávny rodák z tejto rázovitej obce. Adam František Kollár sa ako jeden z mála Slovákov dostal do bezprostrednej blízkosti cisárovnej Márie Terézie.
Kollár bol členom Dvorskej študijnej komisie, z chudobného študenta sa vypracoval až na riaditeľa všetkých gymnázií v ríši. Pripravil cestu pre veľkú reformu školstva Ratio Educationis. Popri svojej knižničnej a pedagogickej činnosti sa stal poradcom rakúskej panovníčky pre uhorské záležitosti.
Neprestaňte reč svoju milovať
Adam František Kollár sa narodil 15. apríla 1718 v rodine roľníka a neskoršieho strážcu medených baní v Španej doline. Študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici.

V roku 1736 vstúpil v Trnave do jezuitskej rehole a absolvoval noviciát na jezuitskom kolégiu v Trenčíne, odkiaľ odišiel do jezuitského kolégia vo Viedni. Neskôr pôsobil ako učiteľ latinského jazyka v Liptovskom Mikuláši na jezuitskom gymnáziu. Po roku sa vrátil do Viedne, kde sa venoval štúdiu orientálnych jazykov a teológie.
Kollár bol známy ako výnimočný polyglot. Okrem slovenčiny, nemčiny a maďarčiny hovoril po latinsky, grécky, hebrejsky, turecky, perzsky, arabsky a ovládal prakticky všetky slovanské jazyky.
Je autorom obrany slovansko-slovenskej reči, ktorá sa nachádza v diele Mikuláša Olaha Hungaria et Attila z roku 1763. Kollár v nej okrem iného uvádza: „Ak je niekto rodom Slovák ako ja a podľa môjho príkladu vynaloží trochu času na poznanie ostatných nárečí, veľmi ľahko pochopí jazyk a písmo celého slovanského národa... Toto som chcel zdôrazniť kvôli mojim Slovákom, aby reč a svoj kmeň neprestali milovať preto, ako sa to často stáva, že sú posmievaní takými, ktorí tiež bývajú v Uhorsku...“