Pre Bratislavu navrhol nový pontónový most, viedol prestavbu Budínskeho hradu a v parku cisárskeho zámku Schönbrunn skonštruoval vodomet, ktorý funguje dodnes. Najviac ho však preslávili šachový automat a hovoriaci stroj. Wolfgang Kempelen bol jedným z najväčších vynálezcov a technikov 18. storočia.
Na začiatku 18. storočia nastalo po dvoch vojnových storočiach v Uhorsku pomerne pokojné obdobie obnovy hospodárskeho života. Objavili sa prvé manufaktúry, začal sa rozvoj baníctva a hutníctva, vzrástol záujem o prírodné vedy a techniku. V tejto priaznivej ére vyrastal a tvoril aj Johann Wolfgang von Kempelen.
Narodil sa 23. januára 1734 v Bratislave. Jeho otca, colného úradníka Engelberta Kempelena v roku 1722 povýšili do šľachtického stavu, matka Anna Terézia Spindlerová bola dcérou bývalého bratislavského richtára Christofa Spindlera.
Baby boxy aj menej mučenia. Za Márie Terézie stúpla hodnota života, tvrdí hostorička Čítajte Kempelen študoval na gymnáziu v Bratislave, filozofiu a právo v Győri a vo Viedni. Keď preložil Codex Theresianus Márie Terézie z latinčiny do nemčiny, zaujal kráľovnú, ktorá si ho dala predstaviť a zamestnala ho na cisárskom dvore. V roku 1770 sa stal tajomníkom Uhorskej dvorskej komory v Bratislave a roku 1786 radcom uhorsko-sedmohradskej dvorskej komory vo Viedni.
Miloval fyziku a mechaniku
Svoju vzdelanosť, organizačné a riadiace schopnosti plne rozvinul aj vo svojom zamestnaní. Získal si dôveru spolupracovníkov i cisárskeho dvora, Mária Terézia i Jozef II. ho poverovali dôležitými politickými i hospodárskymi úlohami. Vo funkcii správcu uhorských soľných baní zmodernizoval ich technické zariadenie, zaslúžil sa o vytvorenie lepších pracovných podmienok pre robotníkov a tak zvýšil produkciu. Ako kráľovský komisár viedol boj proti zbojníckym bandám vyčíňajúcim v Banáte, kde zaviedol pestovanie ľanu a vybudoval manufaktúru na súkno. V roku 1777 zabezpečoval presťahovanie univerzity z Trnavy do Budína, v 80. rokoch 18. storočia mal hlavný dozor nad rekonštrukciou Budínskeho hradu a stavbou tamojšieho divadla.
Okrem latinčiny, nemčiny, maďarčiny a slovenčiny ovládal aj taliančinu, angličtinu, francúzštinu. Bol aj hudobným skladateľom, nadaným maliarom a medirytcom. V roku 1789 sa stal členom viedenskej Akadémie výtvarných umení.
