Bratislava sa hlavným a korunovačným mestom Uhorska stala po bitke pri Moháči roku 1526 a toto privilégium mala vyše troch storočí, až do roku 1830. Počas storočí v Dóme svätého Martina korunovali devätnásť panovníkov a kráľovských manželiek. Korunovačnú cestu dodnes označujú špeciálne dlažobné kocky na Kapitulskej a ďalších uliciach mesta. Za uhorskú kráľovnú tu v júni 1741 korunovali aj Máriu Teréziu.
Dvestoštyridsať prepychových kočov, v ktorých bolo zapriahnutých takmer tisícpäťsto parádnych koní, priviezlo do Bratislavy, vtedajšieho Prešporku, 25. júna 1741 najvyšších svetských a duchovných predstaviteľov Uhorska, mešťanov, vyslancov z Anglicka, Holandska či z Benátska, prítomný bol aj pápežský nuncius.
Tí všetci čakali na mladú, dvadsaťštyriročnú Viedenčanku Máriu Teréziu, ktorá sa mala onedlho v Dóme svätého Martina stať uhorskou kráľovnou.
Hoci na tróne vystriedala otca už pol roka predtým, jej korunovácia musela počkať. Mária Terézia bola totiž už štvrtý raz tehotná. Do korunovačného mesta teda pricestovala až potom, keď jej syn Jozef II. trochu podrástol.
Po troch storočiach vlády mužov malo mať Uhorsko kráľovnú, čo bola významná zmena a výnimočná udalosť.
Porušila tradíciu, prišla na koči
Korunovačný obrad a pomazanie, ktorého súčasťou bola veľká korunovačná svätá omša, trvali v Dóme sv. Martina celé predpoludnie.
Na rozdiel od svojich mužských predchodcov, ktorí vždy išli na koňoch, absolvovala Mária Terézia cestu medzi jednotlivými zastávkami korunovačných obradov v koči.
Historik Vladimír Tomčík to vysvetľuje jej materstvom, v tom čase bola tri mesiace po svojom štvrtom pôrode. Budúca uhorská kráľovná bola veľmi starostlivá matka, sama dokonca kojila deti, čo bolo vtedy vo vysokých kruhoch nezvyklé. Svedčí o tom korešpondencia z tej doby.
Mária Terézia išla z hradu do Dómu dnešnou Staromestskou ulicou cez Vydrickú bránu a do chrámu vošla južným vchodom. Korunovali ju dvaja najvyšší cirkevní a svetskí predstavitelia krajiny, ostrihomský arcibiskup a prímas Imrich Esterházy a palatín Ján Turzo.

Máriu Teréziu ako jedinú ženu korunovali ako „kráľa.“ To znamená, že korunu jej ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy v roku 1741 položil priamo na hlavu a nie k pravému ramenu ako pri korunovácii manželiek kráľov.
Do pravej ruky jej vložili žezlo, do ľavej kráľovské jablko a prehodili jej cez plecia plášť svätého Štefana.
Korunovačné klenoty boli vraj také ťažké, že korunu jej počas korunovácie aj viackrát zložili z hlavy.
S korunováciou Márie Terézie súvisí aj jedno prvenstvo.