BRATISLAVA. Správy týkajúce sa slovenského predsedníctva v Rade EÚ, nášho členstva v Únii a našich úloh v zahraničnej a európskej politike otvoria v utorok (16.5.) druhý rokovací týždeň 17. schôdze NR SR.
Trojicu dokumentov poslancom predloží minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (Smer).
Návrh deklarácie
Následne príde na rad návrh deklarácie od koaličných poslancov Martina Fedora (Most-Híd) a Martina Glváča (Smer), ktorou má parlament vyjadriť pripravenosť podporiť rozpočtové výdavky na obranu, tak aby do konca volebného obdobia v roku 2020 dosiahli 1,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Deklarácia hovorí aj o podpore plánov na modernizáciu a rozvoj bezpečnostného systému SR a Ozbrojených síl SR. NR SR by zároveň mala požiadať vládu, aby s parlamentom pravidelne konzultovala avizované plány rozvoja ozbrojených síl.
Koaliční poslanci pripomínajú, že Slovensko sa rovnako ako spojenci v EÚ a NATO nachádza v čoraz menej predvídateľnom bezpečnostnom prostredí, ktoré si vyžaduje zvýšenú pozornosť všetkých bezpečnostných zložiek štátu.
Poukazujú na nové hrozby, nárast extrémizmu či migračný tlak. Pripomínajú, že prvoradou úlohou štátu a jeho reprezentantov voči občanom je maximalizácia bezpečnosti. Na to podľa poslancov treba stabilné a predvídateľné výdavky na obranu.
Nárast výdavkov
Politickú deklaráciu privítala aj opozičná SaS. Uvádza, že to bol pôvodne jej návrh. Výdavky na obranu sú podľa exministra obrany a podpredsedu strany Ľubomíra Galka dlhodobo nízke, čo znamená, že ozbrojené sily nie sú spôsobilé v plnej miere plniť si úlohy, ktoré od nich verejnosť očakáva.
Na druhej strane liberáli považujú deklaráciu za nezáväzný prejav politickej vôle. "Preto v súlade s našimi predošlými vyhláseniami predložíme do NR SR aj návrh ústavného zákona, aby nárast výdavkov na obranu bol pre vládu záväzný," uviedol Galko.
V utorok dopoludnia budú tiež poslanci hlasovať o tom, či sa do druhého čítania dostane novela umožňujúca vykonávať určité práce na pozemkoch pod budúcimi diaľnicami ešte pred ukončením vyvlastňovacieho procesu. O právnej norme z dielne rezortu dopravy rokuje parlament v zrýchlenom režime.
Pokutovanie za názvy
Z celkovo 74-bodového programu musia poslanci otvoriť ešte 34 návrhov. V prevažnej miere ide o opozičnú legislatívu.
Novelou zákona o geodézii a kartografii chcú liberáli z SaS zrušiť možnosť ukladania pokút za používanie iných ako štandardizovaných geografických názvov v médiách a v kartografických dielach.
"Takéto pokutovanie médií či iných subjektov za používanie iných ako štandardizovaných geografických názvov nemá oporu v ústave a zasahuje do slobody prejavu a slobody šírenia informácií nad rámec vymedzený ústavou," vyhlásil poslanec Ondrej Dostál (SaS).
Podľa jeho slov vymáhanie používania štandardizovaných geografických názvov prostredníctvom dozoru Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (ÚGKK) a pokutovanie používania iných názvov nie je opatrením v demokratickej spoločnosti nevyhnutným.
Zmena financovania RTVS
SaS svojím návrhom reaguje na informácie, že ÚGKK sa v marci obrátil na redakcie niektorých médií a upozornil ich na povinnosť používania štandardizovaných geografických názvov.
"Je absurdné, aby úrad riešil, či sa v médiách používa termín Veľká Británia, resp. Británia alebo štandardizovaný názov Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. A je neprípustné a podľa môjho názoru aj protiústavné, aby v slobodnej spoločnosti mohli byť médiá za takúto vec pokutované až do výšky 3300 eur, resp. pri opakovanom porušení v lehote jedného roka až do výšky 6600 eur," odkázal Dostál.
OĽaNO-NOVA zase predložilo zákon, ktorým chce zmeniť financovanie RTVS. Obyčajní totiž tvrdia, že nový generálny riaditeľ RTVS by sa mal ujať vedenia inštitúcie s definitívne ujasneným modelom jej financovania.
Ich návrh presadzuje zrušenie koncesionárskych poplatkov, ako aj financovania cez zmluvu so štátom a zavádza financovanie cez presné percento z hrubého domáceho produktu.
