BRATISLAVA. Predsedníctvo Slovenska v Rade Európskej únie, ako aj jeho priority, budú témou, ktorou sa budú zaoberať poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v utorok 16. mája.
Otvoria tak 5. deň rokovania 17. schôdze parlamentu Správou o priebehu a výsledkoch predsedníctva SR v Rade EÚ, ktorú v rokovacej sále parlamentu uvedie minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (Smer).
Diskusia o budúcnosti EÚ
V správe sa uvádza, že historicky prvé slovenské predsedníctvo bolo poznačené bezprecedentnou situáciou pre Úniu a jej členské štáty.
„Spôsobilo ju rozhodnutie občanov Spojeného kráľovstva o vystúpení ich krajiny z Európskej únie. Hoci toto rozhodnutie nemalo vplyv na priority a zameranie slovenského predsedníctva, bolo určujúce pre atmosféru v EÚ, v ktorej výkon predsedníctva prebiehal. Výsledok referenda podčiarkol naliehavú potrebu diskusie o budúcnosti Únie a slovenské predsedníctvo sa muselo zhostiť náročnej úlohy – prispieť k obnoveniu dôvery občanov Únie v spoločný európsky projekt“.
Prvým krokom na tejto ceste bol Bratislavský summit, ktorý po dlhých rokoch umožnil lídrom členských štátov diskutovať otvorene o budúcnosti EÚ mimo Bruselu.
Vplyv mali aj zložité výzvy
Začiatok a priebeh slovenského predsedníctva ovplyvnili aj ďalšie zložité výzvy, a to pretrvávajúca migračná a utečenecká kríza, teroristické útoky a stále citeľné dôsledky finančnej a hospodárskej krízy poznačené vysokou nezamestnanosťou.
"Ambíciou slovenského predsedníctva bolo zvýšiť jednotu, súdržnosť a odolnosť Únie voči vonkajším i vnútorným výzvam," píše sa v správe s tým, že priority boli motivované snahou priblížiť EÚ občanom.
"Zamerali sme sa na oblasti, v ktorých EÚ prináša hmatateľné výsledky pre občanov. K takým patrí napríklad legislatíva o odstránení prekážok elektronického obchodovania, zrušení roamingových poplatkov pre spotrebiteľov či podpore pre internetové pripojenie 5G".
Správa deklaruje, že pri napĺňaní strategických priorít Únie sme fungovali ako čestný sprostredkovateľ a mediátor európskej diskusie.
Osobitnú pozornosť venovalo slovenské predsedníctvo vzťahom s Európskym parlamentom.
"Kľúčovou udalosťou a zároveň dôležitým úspechom slovenského predsedníctva je Bratislavský summit. Po výsledku referenda v Spojenom kráľovstve hlavy štátov a vlád 27 členských štátov Únie jasne potvrdili záujem pokračovať v projekte európskej integrácie," píše sa s tým, že Bratislavský proces vyvrcholil v Ríme v marci 2017 pri príležitosti pripomenutia si 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv.
Zviditeľnenie v zahraničí
Slovensko sa vďaka predsedníctvu malo možnosť zviditeľniť v zahraničí. "Po celom svete bolo uvedených takmer 300 výstav a prezentačných projektov, ako aj 68 koncertov a živých vystúpení.
Predsednícky web a sociálne siete boli hlavným komunikačným kanálom predsedníckych aktivít. Návštevnosť webu dosiahla približne 180-tisíc unikátnych používateľov a stránka bola zobrazená 800-tisíc raz. Dva twitterové predsednícke účty a facebook predsedníctva mali dokopy cez 11 tisíc followerov," približuje sa v správe.
"Napriek tomu, že vyúčtovanie ešte nie je konečné a v rámci celkového zhodnotenia nákladov na predsedníctvo bude potrebné započítať aj plánované výdavky v r. 2017, už dnes môžeme konštatovať, že sa nám z rozpočtu na roky 2014-2016 v sume 69,5 milióna eur podarilo efektívnym a hospodárnym vynakladaním finančných prostriedkov ušetriť približne 27 percent rozpočtovaných prostriedkov," informuje ministerstvo diplomacie v správe.
Na programe majú poslanci naplánované aj rokovanie o Výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii aj o Správe o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2016 a jej zameranie na rok 2017.
Rokovať budú aj o návrhu poslancov na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o nevyhnutnosti podpory obrany Slovenskej republiky. Okrem toho odhlasujú prerokované návrhy zákonov z dielne poslancov, ktorých je takmer dvadsať.
