BRATISLAVA. Novela ústavy, ktorá sa týka ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy z dielne SNS, získala v utorok v parlamente vysokú podporu poslancov, za novelu hlasovalo 113 zákonodarcov. Ústavnou zmenou sa ochráni poľnohospodárska pôda najmä pred jej špekulatívnym výkupom.
Podľa národniarov sa pod špekulatívnym nákupom rozumie nákup poľnohospodárskej pôdy s cieľom nevyužívať ho na poľnohospodárske účely, čo môže ohroziť postavenie domácich farmárov. Prijatím tejto ústavnej zmeny bude možné zákonom ustanoviť, že pôda bude môcť byť iba vo vlastníctve určitých zákonom stanovených osôb.
V ústave sa zakotvuje definícia pôdy ako neobnoviteľného prírodného zdroja, ktorý požíva osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. Novela ústavy zároveň otvára možnosť obmedziť nadobúdanie našej pôdy zahraničnými subjektmi.
Podľa SNS nie je jedno, kto vlastní pôdu na Slovensku. „Je iné, keď pôdu vlastní občan SR, ktorý tu žije, žijú tu jeho deti a vnuci. A úplne iné je, keď pôdu vlastnia zahraničné subjekty alebo korporácie, ktoré sídlia 5 000 kilometrov od Slovenska.
Takýmto subjektom môže byť úplne jedno, akým spôsobom sa s pôdou nakladá, alebo napríklad, čo sa do pôdy dáva za účelom rýchleho zisku,“ vyhlásil predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák. Následne by totiž podľa neho nič nebránilo takýmto subjektom sa pôdy zbaviť alebo ju inak zobchodovať. „My, a naše deti, tu však zostaneme a chceme ďalej žiť. Preto nám to nie je a nemôže byť jedno,“ dodal predseda poslaneckého klubu SNS.
Poslanci ďalej rokovali:
- Poslanci schválili novelu zákona o posunkovej reči nepočujúcich osôb. Zákon bude účinný bude od 1. septembra 2017. Podľa schváleného zákona sa zavádza termín "slovenský posunkový jazyk", ktorý nahrádza spojenie "posunková reč". Novela vymedzuje skupinu ,nepočujúcich´, ku ktorým by mala mať spoločnosť z titulu ich špecifickej formy a miery postihnutia aj osobitý, zodpovedajúci a primeraný prístup k spôsobu vzdelávania.
- Poslanci posunuli do druhého čítania návrh novely zákona z dielne SNS, ktorou chcú zabrániť zneužívaniu prechodného pobytu cudzincami. Novelou navrhujú zavedenie podmienky veku na udelenie prechodného pobytu na účel štúdia u žiakov stredných škôl, ktorí sú občanmi tretích krajín. Podľa návrhu žiadateľ musí byť žiakom dennej formy štúdia strednej školy a ku dňu podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu musí byť mladší ako 18 rokov.
- Hnutie Sme rodina navrhuje exekučnú amnestiu. Fungovať by to malo tak, že po zaplatení dlhu budú občanovi odpustené úroky z omeškania a poplatky a správca pohľadávky podá návrh na zastavenie exekúcie. Zákon o exekučnej amnestii by malo plénum prerokovať na aktuálnej schôdzi.
- Poslanci rokovali aj o hodnotiacej výročnej správy o členstve Slovenska v Európskej únii. Za najväčší úspech slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie možno považovať začatie bratislavského procesu, ktorým sa spustil proces reflexie o budúcom smerovaní EÚ. Za dôležité výsledky predsedníctva sa považuje aj ratifikácia parížskej klimatickej dohody, podpísanie Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody s Kanadou, sfunkčnenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, prijatie rozpočtu EÚ na rok 2017 či pokrok v procese rozširovania.
- Návrh novely zákona o obecnom zriadení z dielne poslanca NR SR Martina Klusa (SaS) poslanci neposunuli do druhého čítania. Cieľom novely bolo zaviesť záväzné odmeňovanie členov komisií na princípe zachovania rovnakých podmienok pre členov komisií, ktorí sú poslancami obecného zastupiteľstva ako aj členov komisií, ktorí poslancami obecného zastupiteľstva nie sú.
- Štatistiky platov a nezamestnanosti absolventov jednotlivých stredných a vysokých škôl na Slovensku sa zverejňovať nebudú. V pléne totiž neprešiel návrh od poslancov Eugena Jurzycu, Branislava Gröhlinga, Martina Poliačika (všetci SaS) a Miroslava Beblavého (nezaradený), ktorí chceli zmeniť zákon o vysokých školách tak, aby ministerstvo školstva povinne takéto údaje zverejňovalo.
- Školy a učitelia nedostanú možnosť vybrať si učebnice podľa vlastného uváženia. Plénum totiž nepodporilo návrh novely zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení od SaS, ktorý mal takúto slobodu zaviesť.
- Problematika odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách sa upravovať nebude. Poslanci nepodporili návrh novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave od SaS, ktorého cieľom bolo zatraktívniť systém tak, aby sa doň zapojilo viac zamestnávateľov a škôl.
- Termíny prijímacích pohovorov na stredné školy by sa už nemuseli prekrývať. Počíta s tým novela zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) z dielne koaličných poslancov Ľubomíra Petráka (Smer), Evy Smolíkovej (SNS) a Pétera Vörösa (Most-Híd), ktorú parlament posunul do druhého čítania. Zmena má umožniť študentom, ktorí si podali prihlášky na dve školy, ísť na prijímacie pohovory na obe školy a nie iba na jednu.
- Poslanec za SaS Alojz Baránik navrhoval novelu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorú zákonodarcovia neposunuli do druhého čítania.
- Fungovanie neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, ktorých zakladateľom alebo spoluzakladateľom je štát, by sa malo upraviť. Zmeny navrhuje parlamentný zdravotnícky výbor v novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, ktorú poslanci posunuli do druhého čítania.
- Poslanci zobrali na vedomie trojicu správ, v ktorých minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák informoval o predsedníctve Slovenska v Rade Európskej únie, o jeho prioritách ako aj o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2016 a jej zameraní v roku 2017. V Správe o priebehu a výsledkoch predsedníctva SR v Rade EÚ sa uvádza, že historicky prvé slovenské predsedníctvo bolo poznačené bezprecedentnou situáciou pre Úniu a jej členské štáty.
- Národná rada vyjadruje pripravenosť podporiť rozpočtové výdavky na obranu tak, aby do konca volebného obdobia v roku 2020 dosiahli 1,6 percenta hrubého domáceho produktu. Poslanci totiž 126 hlasmi schválili Deklaráciu Národnej radyo nevyhnutnosti podpory obrany SR, ktorú predložili poslanci Martin Fedor (Most-Híd) a Martin Glváč (Smer).
- Pokuty pre zamestnávateľov za oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne sa zatiaľ nezrušia. Parlament totiž nepodporil návrh novely zákona o nelegálnej práci od poslancov Jozefa Mihála, Jany Kiššovej a Eugena Jurzycu, ktorým chceli predkladatelia zmierniť definíciu pojmu nelegálne zamestnávanie. Podľa platného zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne aj v prípade, že v čase kontroly zo strany inšpektorátu práce je už zamestnanec prihlásený v Sociálnej poisťovni.
- Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) by mal byť financovaný príspevkom zo štátneho rozpočtu vo výške 0,15 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Myslia si to poslanci Národnej rady z hnutia OĽaNO-NOVA. Zmenu financovania RTVS navrhujú v novele zákona o RTVS. Chcú ňou zrušiť úhradu za služby verejnosti poskytované RTVS, tzv. koncesionárske poplatky a zabezpečiť, aby RTVS dostával ročne aspoň 100 miliónov eur. V opozícii našlo OĽaNO-NOVA podporu. Proti súčasnému financovaniu je aj líder hnutia Sme rodina Boris Kollár.
- Poslanci OĽaNO-NOVA v novele Zákonníka práce navrhujú zmeniť výpočet mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu. Mzdové zvýhodnenie by sa podľa ich predstáv malo odvíjať od mzdy zamestnanca a nie od minimálnej mzdy. Pod zamestnancom sa podľa ich návrhu rozumie aj zamestnanec pracujúci na niektorú z dohôd.
