Kdesi v Biskajskom zálive neďaleko juhozápadného pobrežia Francúzska hliadkovala pred 270 rokmi loď britského kráľovského námorníctva Salisbury. Angličania opäť raz bojovali s Francúzmi.
Na palube vojenskej plachetnice sa už dlhé týždne okrem päťdesiatich kanónov a stoviek dubových sudov s proviantom tiesnilo tristo námorníkov. Spolu s nimi aj palubný lekár a dôstojník James Lind.
Viac ako výstrelov z nepriateľských diel sa však posádka obávala pekelnej choroby, ktorá zdravých mužov záhadne pripravovala nielen o sily, ale aj o život. Len za posledných sto rokov zabila väčšie množstvo britských námorníkov ako námorné bitky proti Francúzom a Španielom.
„Mala na svedomí na mori viac úmrtí ako búrky, stroskotania, boje a všetky ďalšie choroby dohromady,“ píše v knihe Scurvy aj historik Stephen R. Bown.
Jej príznaky boli stáročia dobre známe, ochorenie opísal už antický lekár Hippokrates aj rímsky spisovateľ Plínius. No nikto v tých časoch netušil, prečo a ako choroba vzniká a čo by mohlo neborákom priniesť úľavu a vyliečiť ich.
Obávaný zabijak
James Lind, škótsky lekár a dôstojník ako prvý uskutočnil a dôsledne zdokumentoval klinický experiment. (zdroj: Profimedia)Historici usudzujú, že v ére námorných plavieb od čias Kolumba až po objav paroplavby, podľahli obávanému skorbutu viac než dva milióny námorníkov.
Aj portugalský moreplavec Vasco da Gama pri svojej prvej objavnej plavbe do Indie v roku 1498 vyratúval, že zo sto šesťdesiatich mužov na palube prišiel v dôsledku choroby až o sto námorníkov.
Scenár bol vždy rovnaký. Mužov odrazu schvátila únava spojená so silnejúcimi bolesťami svalov, boleli ich kosti aj kĺby, malátnosť sa stupňovala až k apatii a znemožňovala akýkoľvek pohyb.
Začali im krvácať ďasná, vypadávať zuby, na pokožke sa objavili fľaky a nehojace sa vredy.
Umierali ako bezvládne zbedačené telá, pokožka im pred smrťou načisto očernela. Na vojenských i objavných výpravách zomierali podobným spôsobom milióny mužov.
James Lind na palube Salisbury napočítal po ôsmich týždňoch plavby už osemdesiat postihnutých.
Bolo práve 20. mája 1747, keď sa škótsky lekár rozhodol konať a vymyslel experiment. Sedem rokov slúžil ako pomocný lekár na iných lodiach, s ochorením mal už skúsenosti a pri liečbe vyskúšal všeličo.
