MARTIN. Na slávnostnom nástupe na Základni výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine sa vo štvrtok rozlúčili s 34 príslušníkmi Ozbrojených síl, ktorí odchádzajú plniť úlohy do operácie Resolute Support v Afganistane. Zároveň privítali 13 spojovacích špecialistov, ktorí sa začiatkom mája vrátili z operácie Resolute Support a ocenili ich medailami ministra obrany a medailami vojnových veteránov.
Podľa štátneho tajomníka Ministerstva obrany (MO) SR Róberta Ondrejcsáka je účasť na operácii Resolute Support konkrétnym príspevkom Slovenska ku kolektívnej bezpečnosti.
"Popri vojenskej a bezpečnostnej dimenzii má naša prítomnosť v Afganistane aj diplomatickú dimenziu. Kdekoľvek chodím po svete alebo sa stretávam s predstaviteľmi našich spojencov, na prácu a službu slovenských vojakov počúvam len pozitívne slová," povedal Ondrejcsák.
Šesť mesiacov
Náčelník Generálneho štábu Milan Maxim doplnil, že 34 vojakov bude v operácii Resolute Support pôsobiť šesť mesiacov v poradenských a výcvikových tímoch afganských špeciálnych síl, v poľnom chirurgickom tíme v zdravotníckom zabezpečení a na veliteľstve Resolute Support, kde budú plniť rôzne úlohy.
"V operácii Resolute Support pôsobíme od 1. januára 2015. Skúsenosti máme, ale nepodceňujeme situáciu, ktorá sa neustále mení. Raz je z pohľadu bezpečnostného lepšia, raz je horšia. Preto pristupujeme k príprave vojakov s plnou vážnosťou. Vedia, že nejdú na vojenské cvičenie, ale idú do operácie, ktorá je síce podporná, ale na území krajiny, kde sa bojuje," zdôraznil náčelník Generálneho štábu.
Chýba rodina
Do Afganistanu odchádza aj náčelník oddelenia civilno-vojenskej spolupráce a psychologických operácií veliteľstva druhej mechanizovanej brigády v Prešove Matúš Šostronek.
"Je to moja druhá misia v Afganistane. V spolupráci s americkými jednotkami som pôsobil aj mimo vojenských základní. Je to náročné a nebezpečné prostredie, v ktorom je stále vojna. Či už medzi jednotlivými klanmi, ale aj medzi teroristickými skupinami, ktoré ohrozujú nielen domáce obyvateľstvo, ale aj príslušníkov NATO," uviedol Šostronek.
"Prvá misia, to bolo veľa očakávaní a trošička aj obavy. Nielen o svoj život, ale aj o život spolubojovníkov. Samozrejme, bolo to dosť náročné, čo sa týka súkromného života. Chýba každodenný kontakt s rodinou. A je to aj obava, ako to rodina doma zvláda. Mám skvelú manželku, ktorá to počas prvej misie výborne zvládla. Pevne verím, že to zvládne aj teraz, takže sa mi odchádza o čosi lepšie," dodal Šostronek.
