BRATISLAVA. Najobávanejší muž bratislavského podsvetia Miroslav Sýkora ku koncu svojho života už von za svetla nevychádzal. Väčšinu času trávil v bezpečných podnikoch, presúval sa v noci minimálne s dvoma ochrankármi.
V piatok 7. februára 1997 však urobil výnimku.
Takmer na pravé poludnie vyšiel pred bratislavský hotel Holiday Inn len s jedným osobným strážcom Petrom Radičom. Dnes nikto nevie povedať prečo. Zrejme ho von vylákal niekto, komu naozaj veril.
Po pár sekundách na parkovisku prudko zabrzdila dodávka, v ktorej už boli pripravení dvaja strelci. Sýkora nemal šancu, prvá dávka ho síce trafila len do nôh, no keď ležal na zemi, útočníci ho ešte niekoľkokrát zasiahli do brucha a hlavy. Bratislavský mafiánsky boss bol namieste mŕtvy.
Po vyše dvadsiatich rokoch od tejto vraždy pokračovalo na bratislavskom Okresnom súde I pojednávanie so štyrmi obvinenými. Súd vypočúval kľúčového svedka a ďalších ľudí, ktorí ešte stále môžu pomôcť objasniť okolnosti atentátu.
O motíve vraždy v pojednávacej miestnosti nepochyboval nikto. Hádky o peniaze aj obyčajná chlapská samoľúbosť. Okrem okolností vraždy sa rozprávalo aj o pomeroch v podsvetí, intrigách, ktoré medzi jednotlivými lídrami skupín existovali, ale aj o páchaní ďalších, menej závažných trestných činov.
„Aj ja som bol vagabund, všetci boli vagabundi,“ konštatoval svedok Juraj Billik, ktorý najskôr robil vyhadzovača v podniku, ktorý patril sýkorovcom, neskôr robil v gangu ochrankára. Najdôležitejšou časťou procesu však bol výsluch kľúčového svedka Róberta Tótha, prezývaného Čučo.
Ten sa na streľbe na Sýkoru zúčastnil údajne ako šofér, aj keď sa vraj o tom, čo sa stalo, dozvedel až z rozhovorov v aute počas cesty z Bratislavy.
Z vraždy Miroslava Sýkoru a jej prípravy sú obvinení celkovo štyria ľudia. Údajný boss nitrianskeho podsvetia Ľuboš Ferus a traja niekdajší sýkorovci, Milan Majtán, Richard Benčič a Marek Ľupták.
Mafiáni zrádzajú jeden druhého a postupne končia Čítajte Najväčšia lúpež v histórii
Na začiatku príbehu Sýkorovho odstránenia je kedysi silné priateľstvo medzi ním a Petrom Križanovičom, ktorého prezývali Duran.
