BRATISLAVA. Slovenským Kajínkom by sa dal nazvať mafiánsky vrah Jozef Roháč, ktorému súd v Budapešti v piatok potvrdil doživotný trest.
Uznal ho vinným z bombového útoku na budapeštianskej ulici Aranykéz v roku 1988 a dvoch vrážd z roku 1998, tiež v Budapešti.
Podmienečné prepustenie Roháča podľa budapeštianskeho súdu prichádza do úvahy najskôr po 30 rokoch. Teraz má šesťdesiat.
Maďarsko bolo pre Roháča druhým domovom. Ovláda jazyk a mal dobré vzťahy s miestnym podsvetím, ktoré využívalo jeho služby nájomného vraha.
Na Slovensku Špecializovaný trestný súd Roháčovi vymeral doživotie v marci minulého roka za účasť na štyroch vraždách. Verdikt však zatiaľ nie je právoplatný.
V rámci procesu s mafiánskym gangom sýkorovcov uznal súd Roháča vinným z účasti na likvidácii bratov Eduarda a Róberta Diničovcov, Dalera Hlavačku a Romana Deáka.

Vyrovnávanie účtov
Všetci boli príslušníkmi gangu diničovcov, s ktorými si sýkorovci takto vyrovnávali účty. Objednávateľom mal byť vtedajší šéf sýkorovcov Róbert Lališ, ktorý je v súčasnosti vo väzbe na Slovensku.
Polícii sa vraždy podarilo rozpliesť až s odstupom 15 rokov. Svedčiť totiž začali členovia skupiny sýkorovcov, ktorí pristúpili na spoluprácu, aby pre seba dosiahli zníženie trestu.
Najviac okázalý bol atentát na Edurada Diniča v máji 1998. Nastražená nálož ho rozmetala na bratislavských Zlatých Pieskoch, kam chodil hrať tenis. Roháč, ktorý bol v podsvetí známy ako expert na výbušniny, z miesta podľa výsledkov vyšetrovania odišiel na bicykli.
Jeho brata Róberta Diniča rozstrieľali v októbri toho roka na sídlisku Dlhé diely. Ďalšieho člena skupiny Hlavačku zastrelili v máji 1999 pri jeho dome v Pezinku. V októbri 1999 zabili Deáka v bratislavskej Dúbravke najmenej devätnástimi strelami z pištolí a samopalu.

Vražda Remiáša
Doteraz sa nepodarilo preukázať, aká bola úloha Roháča v kauze vraždy Róberta Remiáša z apríla 1996.
Bývalý policajt Remiáš bol v tom čase spojkou korunného svedka únosu prezidentovho syna Oskara Fegyveresa, ktorý sa z obavy o svoj život ukrýval v zahraničí.
Fegyveres sa ako príslušník SIS rozhodol vypovedať o tom, že sa nevedome podieľal na únose Michala Kováča mladšieho a potom aj na zahladzovaní stôp.
Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že únos prezidentovho syna v auguste 1995 zosnovala tajná služba. Usvedčeniu páchateľov zatiaľ stále bránia amnestie expremiéra Vladimíra Mečiara.
Remiášovo auto vybuchlo počas jazdy v Bratislave 29. apríla 1996 za križovatkou ulíc Karloveská a Botanická. Tragédiu pripomína kríž, ktorý tam osadil výtvarník Fero Guldan.
V decembri 2002 polícia z návodu na vraždu obvinila bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu. Ten všetky obvinenia od začiatku odmieta.

Podozrivá SIS
Remiáša podľa zistení polície SIS najskôr sledovala, aby sa dostala na stopu Fegyveresovi, ale nedarilo sa jej to. V apríli 1996 si Lexa podľa obvinenia objednal vraždu u vtedajšieho šéfa sýkrovocov Miroslava Sýkoru.
Vykonávateľom mal byť Roháč s komplicom Imrichom Oláhom.
V septembri 2006 však špeciálny prokurátor Dušan Kováčik obvinenie Lexu zrušil. Vyšetrovanie podľa neho jednoznačne preukázalo, že tak, ako bol skutok opísaný v obvinení, sa nestal.
Dnes je Roháč jedným z mála ľudí, ktorí by o Remiášovej vražde ešte mohli prehovoriť. Druhým je už spomínaný Lališ – vtedajší pobočník dnes už nebohého Sýkoru. Zastrelili ho vo februári 1997 pred bratislavským hotelom Holiday Inn.
Kontaktom Sýkoru v SIS bol Lexov námestník Jaroslav Svěchota, ktorý zomrel v roku 2004.
Roháč však nemá povesť muža, ktorý by začal rozprávať. Ak by niekto o vražde Remiáša prehovoril, skôr prichádza do úvahy Lališ. Motívom by mohla byť dohoda s vyšetrovacími orgánmi a dosiahnutie miernejšie trestu.
O tom, že za únosom prezidentovho syna a vraždou Remiáša bola SIS, už hovoril aj bývalý šéf banskobystrického podsvetia Mikuláš Černák.

Kriminálna kariéra
Roháč sa narodil 6. septembra 1956. Pochádza z Levíc. V minulosti už bol najmenej šesťkrát súdne trestaný za rôzne delikty.
Krimiminálnu kariéru rozbehol ešte v čase socializmu. V roku 1985 s komplicom Ernestom Rečkom uniesli námestníka vtedajšieho ministra zdravotníctva.
Spred budovy ministerstva ho odviezli v služobnej Tatre 613. Zbrane získali tak, že prepadli strážnikov Chemických závodov Juraja Dimitrova. S rukojemníkom sa potom chceli prestrieľať cez hraničný priechod Petržalka – Berg do Rakúska.
Nepodarilo sa im to. Roháčovi súd za teror v roku 1986 vymeral trest 13 rokov za mrežami.

Vzbura v Leopoldove
Po revolúcii v roku 1989 sa Roháč ako hovorca väzňov zúčastňoval na rokovaniach s jej lídrami. S uvoľnením režimu začalo vo väzniciach narastať napätie. Odsúdení predkladali vlastné požiadavky. Od zlepšenia podmienok v celách až po opätovné prešetrenie ich kriminálnych prípadov a prepustenie na slobodu.
Situácia sa vyhrotila po tom, ako nový prezident Václav Havel v januári 1990 vyhlásil rozsiahlu amnestiu. Väzni, ktorých obišla, sa začali búriť.
Vyvrcholením bola v marci 1990 veľká vzbura vo väznici v Leopoldove, kde sedel aj Roháč.
„Pamätám si, že hovorcovia – to boli kriminálnici-profesionáli s charizmou. Napríklad Jozef Roháč, ktorý priniesol Feldekovi svoje básničky. Neuveriteľné texty,“ spomínal v marci 2010 Fedor Gál.
Roháč na seba upozornil aj tým, že sa ponúkol darovať obličku nevyliečiteľne chorému pacientovi. V liste vtedajšiemu ministrovi spravodlivosti Ladislavovi Košťovi to zdôvodnil tým, že už sa polepšil a chce tak odčiniť svoje zločiny.

Návrat do života
Prezident Havel dal napokon Roháčovi milosť. Po prepustení sa však nepolepšil a zaplietol sa s podsvetím.
Na základe obvinenia z vraždy Remiáša po ňom polícia v decembri 2002 vyhlásila pátranie. Nepodarilo sa jej ho však vyhľadať a špekulovalo sa aj o možnosti, že je po smrti.
Zadržali ho až v decembri 2008 v Česku, ale už na základe maďarského zatykača. Polícia Roháča pristihla za volantom pod vplyvom alkoholu pri bežnej kontrole. Mal zmenenú identitu a falošné doklady.
Na Slovensku v tom čase Roháč nečelil žiadnemu obvineniu. Vyšetrovanie Remiášovej vraždy už bolo ukončené. Ďalšie obvinenia prišli až neskôr.
Roháča tak previezli do vyšetrovacej väzby v Maďarsku. V októbri 2010 ho súd prepustil. Slovenská polícia ho opäť zadržala vo februári 2011 na základe ďalšieho zatykača maďarského súdu.
Básnik Ľubomír Feldek, ktorý sa počas vzbury v Leopoldove s Roháčom zblížil, za ním stál aj počas súdneho pojednávania v Maďarsku. Trval na tom, že je nevinný.
„Nezmenil sa. Stále je holohlavý, hoci ho sem vydali na základe toho, že išli skúmať jeho jeden vlas. Aj z toho, čo som dnes počul a smel by som sa k tomu ako laik vyjadriť, tak tam nebol žiadny dôkaz,“ povedal Feldek v televízii Joj počas súdneho procesu v januári 2014.

Beata
Balogová
