BRATISLAVA. Slovenským Kajínkom by sa dal nazvať mafiánsky vrah Jozef Roháč, ktorému súd v Budapešti v piatok potvrdil doživotný trest.
Uznal ho vinným z bombového útoku na budapeštianskej ulici Aranykéz v roku 1988 a dvoch vrážd z roku 1998, tiež v Budapešti.
Podmienečné prepustenie Roháča podľa budapeštianskeho súdu prichádza do úvahy najskôr po 30 rokoch. Teraz má šesťdesiat.
Maďarsko bolo pre Roháča druhým domovom. Ovláda jazyk a mal dobré vzťahy s miestnym podsvetím, ktoré využívalo jeho služby nájomného vraha.
Na Slovensku Špecializovaný trestný súd Roháčovi vymeral doživotie v marci minulého roka za účasť na štyroch vraždách. Verdikt však zatiaľ nie je právoplatný.
V rámci procesu s mafiánskym gangom sýkorovcov uznal súd Roháča vinným z účasti na likvidácii bratov Eduarda a Róberta Diničovcov, Dalera Hlavačku a Romana Deáka.
Maďarský odvolací súd potvrdil doživotie pre Jozefa Roháča Čítajte Vyrovnávanie účtov
Všetci boli príslušníkmi gangu diničovcov, s ktorými si sýkorovci takto vyrovnávali účty. Objednávateľom mal byť vtedajší šéf sýkorovcov Róbert Lališ, ktorý je v súčasnosti vo väzbe na Slovensku.
Polícii sa vraždy podarilo rozpliesť až s odstupom 15 rokov. Svedčiť totiž začali členovia skupiny sýkorovcov, ktorí pristúpili na spoluprácu, aby pre seba dosiahli zníženie trestu.
Najviac okázalý bol atentát na Edurada Diniča v máji 1998. Nastražená nálož ho rozmetala na bratislavských Zlatých Pieskoch, kam chodil hrať tenis. Roháč, ktorý bol v podsvetí známy ako expert na výbušniny, z miesta podľa výsledkov vyšetrovania odišiel na bicykli.
Jeho brata Róberta Diniča rozstrieľali v októbri toho roka na sídlisku Dlhé diely. Ďalšieho člena skupiny Hlavačku zastrelili v máji 1999 pri jeho dome v Pezinku. V októbri 1999 zabili Deáka v bratislavskej Dúbravke najmenej devätnástimi strelami z pištolí a samopalu.
Vraždu Remiáša vyšetrujú napriek amnestiám. Obvinený nie je nikto Čítajte Vražda Remiáša
Doteraz sa nepodarilo preukázať, aká bola úloha Roháča v kauze vraždy Róberta Remiáša z apríla 1996.
Bývalý policajt Remiáš bol v tom čase spojkou korunného svedka únosu prezidentovho syna Oskara Fegyveresa, ktorý sa z obavy o svoj život ukrýval v zahraničí.
Fegyveres sa ako príslušník SIS rozhodol vypovedať o tom, že sa nevedome podieľal na únose Michala Kováča mladšieho a potom aj na zahladzovaní stôp.
Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že únos prezidentovho syna v auguste 1995 zosnovala tajná služba. Usvedčeniu páchateľov zatiaľ stále bránia amnestie expremiéra Vladimíra Mečiara.
Remiášovo auto vybuchlo počas jazdy v Bratislave 29. apríla 1996 za križovatkou ulíc Karloveská a Botanická. Tragédiu pripomína kríž, ktorý tam osadil výtvarník Fero Guldan.
V decembri 2002 polícia z návodu na vraždu obvinila bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu. Ten všetky obvinenia od začiatku odmieta.
Jozef Roháč. (zdroj: TASR)Podozrivá SIS
Remiáša podľa zistení polície SIS najskôr sledovala, aby sa dostala na stopu Fegyveresovi, ale nedarilo sa jej to. V apríli 1996 si Lexa podľa obvinenia objednal vraždu u vtedajšieho šéfa sýkrovocov Miroslava Sýkoru.
Vykonávateľom mal byť Roháč s komplicom Imrichom Oláhom.
V septembri 2006 však špeciálny prokurátor Dušan Kováčik obvinenie Lexu zrušil. Vyšetrovanie podľa neho jednoznačne preukázalo, že tak, ako bol skutok opísaný v obvinení, sa nestal.
Dnes je Roháč jedným z mála ľudí, ktorí by o Remiášovej vražde ešte mohli prehovoriť. Druhým je už spomínaný Lališ – vtedajší pobočník dnes už nebohého Sýkoru. Zastrelili ho vo februári 1997 pred bratislavským hotelom Holiday Inn.
Kontaktom Sýkoru v SIS bol Lexov námestník Jaroslav Svěchota, ktorý zomrel v roku 2004.
Roháč však nemá povesť muža, ktorý by začal rozprávať. Ak by niekto o vražde Remiáša prehovoril, skôr prichádza do úvahy Lališ. Motívom by mohla byť dohoda s vyšetrovacími orgánmi a dosiahnutie miernejšie trestu.
O tom, že za únosom prezidentovho syna a vraždou Remiáša bola SIS, už hovoril aj bývalý šéf banskobystrického podsvetia Mikuláš Černák.
Jozef Roháč na snímke slovenskej polície. (zdroj: INTERPOL)Kriminálna kariéra
Roháč sa narodil 6. septembra 1956. Pochádza z Levíc. V minulosti už bol najmenej šesťkrát súdne trestaný za rôzne delikty.
Krimiminálnu kariéru rozbehol ešte v čase socializmu. V roku 1985 s komplicom Ernestom Rečkom uniesli námestníka vtedajšieho ministra zdravotníctva.
Spred budovy ministerstva ho odviezli v služobnej Tatre 613. Zbrane získali tak, že prepadli strážnikov Chemických závodov Juraja Dimitrova. S rukojemníkom sa potom chceli prestrieľať cez hraničný priechod Petržalka – Berg do Rakúska.
Nepodarilo sa im to. Roháčovi súd za teror v roku 1986 vymeral trest 13 rokov za mrežami.
Jozef Roháč. (zdroj: Polícia ČR)Vzbura v Leopoldove
Po revolúcii v roku 1989 sa Roháč ako hovorca väzňov zúčastňoval na rokovaniach s jej lídrami. S uvoľnením režimu začalo vo väzniciach narastať napätie. Odsúdení predkladali vlastné požiadavky. Od zlepšenia podmienok v celách až po opätovné prešetrenie ich kriminálnych prípadov a prepustenie na slobodu.
Situácia sa vyhrotila po tom, ako nový prezident Václav Havel v januári 1990 vyhlásil rozsiahlu amnestiu. Väzni, ktorých obišla, sa začali búriť.
Vyvrcholením bola v marci 1990 veľká vzbura vo väznici v Leopoldove, kde sedel aj Roháč.
„Pamätám si, že hovorcovia – to boli kriminálnici-profesionáli s charizmou. Napríklad Jozef Roháč, ktorý priniesol Feldekovi svoje básničky. Neuveriteľné texty,“ spomínal v marci 2010 Fedor Gál.
Roháč na seba upozornil aj tým, že sa ponúkol darovať obličku nevyliečiteľne chorému pacientovi. V liste vtedajšiemu ministrovi spravodlivosti Ladislavovi Košťovi to zdôvodnil tým, že už sa polepšil a chce tak odčiniť svoje zločiny.
Jozef Roháč. (zdroj: ARCHÍV TASR)Návrat do života
Prezident Havel dal napokon Roháčovi milosť. Po prepustení sa však nepolepšil a zaplietol sa s podsvetím.
Na základe obvinenia z vraždy Remiáša po ňom polícia v decembri 2002 vyhlásila pátranie. Nepodarilo sa jej ho však vyhľadať a špekulovalo sa aj o možnosti, že je po smrti.
Zadržali ho až v decembri 2008 v Česku, ale už na základe maďarského zatykača. Polícia Roháča pristihla za volantom pod vplyvom alkoholu pri bežnej kontrole. Mal zmenenú identitu a falošné doklady.
Na Slovensku v tom čase Roháč nečelil žiadnemu obvineniu. Vyšetrovanie Remiášovej vraždy už bolo ukončené. Ďalšie obvinenia prišli až neskôr.
Roháča tak previezli do vyšetrovacej väzby v Maďarsku. V októbri 2010 ho súd prepustil. Slovenská polícia ho opäť zadržala vo februári 2011 na základe ďalšieho zatykača maďarského súdu.
Básnik Ľubomír Feldek, ktorý sa počas vzbury v Leopoldove s Roháčom zblížil, za ním stál aj počas súdneho pojednávania v Maďarsku. Trval na tom, že je nevinný.
„Nezmenil sa. Stále je holohlavý, hoci ho sem vydali na základe toho, že išli skúmať jeho jeden vlas. Aj z toho, čo som dnes počul a smel by som sa k tomu ako laik vyjadriť, tak tam nebol žiadny dôkaz,“ povedal Feldek v televízii Joj počas súdneho procesu v januári 2014.
Beata
Balogová
