Nositeľa Nobelovej ceny za fyziku Filipa Lenarda poznal začiatkom minulého storočia celý svet. Nebyť podpory chorého režimu, možno by ho poznal dodnes.
Bol blízko od objavu X žiarenia, neskôr pomenovaného röntgenové lúče, ale stalo sa niečo, čo presvietilo jeho charakter.
Preto si málokto s hrdosťou spomenie, že práve 20. mája uplynulo 70 rokov od jeho úmrtia. Pritom je to jediný vedec narodený v Bratislave, ktorý získal v Štokholme plaketu.
Zisk Nobelovej ceny
Základy pre svoje budúce objavy získal Filip na bratislavskom reálnom gymnáziu, kde spolupracoval s profesorom Virgilom Klattom. Práve on si všimol jeho záujem o luminiscenciu a odhovoril jeho rodičov od toho, aby sa držali profesie, ktorú si pre syna vysnívali. Predpovedali mu kariéru podnikateľa.
“Poznať Adolfa Hitlera a byť blízko pri ňom je dostatočný dôvod na to, aby som žil.
„
Lenard starší bol riaditeľom továrne na šumivé víno a syna na dráhu vedca pustiť nemienil. Chcel mať z neho pokračovateľa v rodinnom podniku, no plány mu nevyšli.
Filip odišiel študovať do Heidelbergu, chvíľu sa zdržal aj v Budapešti, vo Viedni a v Berlíne. Neskôr ako profesor fyziky krátko pôsobil v Budapešti, Bonne, vo Wroclawi a v Aachene, no zakotvil až na univerzitách v nemeckom Kieli a Heidelbergu.
Vrcholom jeho kariéry boli objavy v oblasti katódových lúčov, za ktoré v roku 1905 získal Nobelovu cenu.
Pri svojom bádaní prišiel k vynálezu, ktorý dostal meno Lenardovo okienko. To pomohlo vytvoriť jednoduchšie a vhodnejšie podmienky pre výskum katódových lúčov a stanoviť hmotnosť elektrónov. Išlo o tenké hliníkové okienko umiestnené v stene výbojovej trubice, cez ktoré sa katódové lúče vyviedli do voľného priestoru. Tam ich vedec mohol skúmať.
K životu mi stačí Hitler
Lenard však nebol typom vedca, ktorý by potichu a donekonečna majstroval v laboratóriu záhadné škatuľky. Mal potrebu vyjadrovať sa k spoločenským aj politickým témam a práve to zlomilo väz jeho popularite.
V žalúdku mu ležal najmä Albert Einstein. Vzťah medzi Lenardom a Einsteinom bol prototypom nenávisti. Boli si protikladom snáď vo všetkých smeroch. Nezhodli sa ani na základnej otázke, čo je vo vede dôležité a čo skutočné.
