Oliver Solga je nielen kunsthistorik, ale aj primátor Pezinka, rodného mesta Jána Kupeckého. S legendárnym maliarom sa mu krížili cesty už od detstva. Nie náhodou je práve on autorom publikácie Ján Kupecký, život a dielo, ktorá pôvodne vyšla ako mestská reprezentačná publikácia, no teraz ju vydavateľstvo Slovart ponúklo aj do distribúcie.
Ide o prvú knihu od roku 1955, ktorá prináša nové skutočnosti, dôsledne tvorbu aj osudy tohto výtvarného velikána. A možno je vôbec prvou slovenskou knihou takého formátu, aký si Kupecký zaslúži – keďže je nielen obsažná, ale aj vizuálne atraktívna.
Utiekol z domova
Ján Kupecký sa narodil v Pezinku v roku 1666 českej rodine, ktorá sa na územie dnešného Slovenska prisťahovala z Mladej Boleslavi. Unikala, tak ako mnohí iní v tých časoch, z Čiech pred prenasledovaním, keďže bola českobratského vierovyznania. Kupeckého otec bol tkáč a chcel do tohto remesla zasvätiť aj syna, ten však mal iné plány.
„Jeho znalosť umenia musela byť v tom čase minimálna, možno poznal iba farebné látky z otcovej dielne, prípadne maľby v kostoloch,“ hovorí autor knihy Oliver Solga. „Jeho túžba venovať sa umeniu však bola natoľko silná, že v pätnástich rokoch utiekol z domu. Túlal sa krajinou, cestou občas niečo vyrezal z dreva alebo nakreslil, za čo dostal stravu a dovolili mu prespať niekde v stodole.“
Ako však uvádza prvý Kupeckého životopisec Johann Kaspar Füssli, už vtedy prejavoval talent budúceho maliara.
“Kupecký je úžasná postava našej histórie a umenia. Je to velikán, ktorého príbeh si zaslúži pozornosť.
„
Na zámku grófa Czobora v Holíči, kde sa náhodou ocitol, napodobňoval ornamenty a kresby tak verne, že prekvapil nielen majiteľa zámku, ale aj maliara Benedikta Clausa, ktorý tu vykonával reštaurátorské práce. U tohto maliara vo Viedni získal Kupecký aj svoje prvé základy maliarskeho remesla.
Obľúbený aj ako nekatolík
V Benátkach a Ríme sa živil žobraním, všimol si ho však švajčiarsky maliar Füessli, ktorý tu už mal isté postavenie a našiel mu prácu v reprodukčnej dielni, kde maľovali portréty pápežov.
Postupne sa Ján Kupecký dostal k vlastnej umeleckej tvorbe a vypracoval sa medzi maliarsku špičku.
Mimoriadne úspešné obdobie zažil vo Viedni, kde pôsobil v rokoch 1706 – 1723, dokonca si tu získal rešpekt aj na cisárskom dvore Karola VI., a to i napriek tomu, že nebol katolík, čo sa považovalo v tom čase za hendikep.
V tej dobe okrem iných, namaľoval aj portrét ruského cára Petra I., cestoval za ním dokonca do Karlových Varov, o čom sa zachoval v moskovskom archíve list, podľa ktorého Kupecký dostal preddavok za svoju prácu vo výške 300 rubľov.
Keď ho cisár Karol VI. požiadal, aby sa stal jeho dvorným maliarom, odmietol a presťahoval sa do Norimbergu. Tam strávil zvyšok života a tam je aj pochovaný. Zomrel 16. júla 1740.
