nia č. 482 z decembra minulého roka, ktorým parlament vzal na vedomie vzdanie sa poslaneckého mandátu F. Gauliedera. Ústavný súd SR však rozhodol o tom, že parlament týmto uznesením porušil ústavu, keďže Gaulieder sa slobodne mandátu nevzdal, čo napokon vyplýva aj z jeho hlasovania o uvedenom uznesení v decembri 1996. Podľa rokovacieho poriadku výlučne "NR SR môže uznesením určiť deň skončenia schôdze Národnej rady". Aj pri polemike, či sa schôdza vôbec začala, keďže sa na jej otvorení nezúčastnilo ani zákonom určených 76 poslancov, takže nemožno hovoriť ani o jej ukončení, možno konštatovať, že Ivan Gašparovič nepostupoval v súlade so zákonom. Podľa neho je povinný zvolávať schôdzu, až kým sa poslanci nezídu v dostatočnom počte. Podľa zákona o rokovacom poriadku sú rokovacími dňami schôdzí NR SR "spravidla utorok až piatok", čo doteraz bolo vždy akceptované, ak parlament hlasovaním nerozhodol inak. Paragraf 23. ods. 5 tohto zákona určuje, že ak sa najmenej 76 poslancov po určenom začiatku schôdze nezíde, je predsedajúci povinný odložiť začiatok schôdze na ďalší rokovací deň. Ivan Gašparovič tak neurobil. Oznámil iba, že požiadal o vyjadrenie ústavnoprávny výbor (ÚV) NR SR, ako má v tomto prípade, teda viacnásobnom nerešpektovaní zákona poslancami vládnej koalície postupovať. Zákon pripúšťa možnosť požiadať o vyjadrenie ÚV, ale iba za stanovených podmienok - ak to navrhne poslanec, ktorým je aj predseda parlamentu, ale najmä, ak to odhlasuje
NR SR, čo sa nestalo. ÚV preto nie je oprávnený sa Gašparovičovým listom zaoberať, tobôž rozhodnúť, keďže ani on nie je oprávnený vykladať zákon. Podľa $ 63 zákona totiž "poslanec je povinný sa zúčastňovať na schôdzach NR SR". Poslanci vládnej koalície sa v súvislosti s 31. schôdzou iba zapisujú do prezenčnej listiny na chodbe NR SR - aby dostali finančné požitky v plnej výške - a na samotnom rokovaní sa odmietajú zúčastniť.
