BRATISLAVA. Príhovormi prezidenta Andreja Kisku a jeho poľského kolegu Andrzeja Dudu, ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a čestného prezidenta Globsecu Rastislava Káčera sa v piatok na obed začína 12. ročník bezpečnostnej konferencie GLOBSEC 2017.
V Bratislave privíta zhruba 1300 hostí zo 70 krajín sveta. Otázku, ako sa vieme adaptovať na budúcnosť, sa pritom bude snažiť zodpovedať približne 150 rečníkov. Medzi nimi sú štyria prezidenti, traja premiéri, 12 ministri zahraničných vecí. Globsec však tento rok nie je iba politickým fórum, ale ponúka mix hostí z politiky a oblasti inovácií.
V Bratislave sa stretnú svetoví lídri. O týchto témach budú diskutovať Čítajte Príprava na budúcnosť
„Hlavná téma konferencie je adaptácia na budúcnosť. Vnímame a vidíme, že tá dynamika zmien v medzinárodnom prostredí, aj pokiaľ ide o technologické zmeny, je exponenciálna. Naše západné inštitúcie nie sú často schopné adaptovať sa takou istou dynamikou, tie nožnice sa potom otvárajú a vznikajú rôzne problémy. Práve toto je tá kľúčová téma – definovať hlavné trendy, ktoré prichádzajú aj z technologického sektora, aj z medzinárodného politického prostredia a akým spôsobom by sa mali naše inštitúcie na tieto nové zmeny adaptovať,“ vysvetlil zakľadateľ Globsecu Róbert Vass.
Ako priblížil, diskusie sa budú niesť v duchu štyroch hlavných tém. Nimi sú štvrtá industriálna revolúcia a čo to znamená pre ekonomiku, politické väzby a politiku.
Druhá téma rieši, či je demokracia schopná prežiť informačnú revolúciu, kde produkovať správy môže každý, kto má mobil v ruke a stierajú sa rozdiely medzi pravdou a lžou, teda, či je demokracia schopná v rámci svojej vnútornej dynamiky na toto reagovať a adaptovať sa.
Treťou témou je adaptácia inštitúcií ako EÚ a NATO na nové prostredie po brexite a zvolení Donalda Trumpa. Štvrtá téma je globalizácia verzus protekcionizmus.
„Teším sa, že máme dobrý mix nielen politických lídrov, máme štyroch prezidentov, troch premiérov, 12 ministrov zahraničných vecí z významných krajín ako napríklad Turecko. Ale máme aj vizionárov, expertov na inovácie, ktorí povedia, čo to znamená pre politikov a pre náš svet,“ povedal Vass.
Podobné preferencie má aj čestný riaditeľ Globsecu Rastislav Káčer. „Teším sa na tých rečníkov, ktorí nám pomôžu lepšie pochopiť, čo sa dnes vo svete deje. Všetci cítime, že sa niečo deje, čo je bezprecedentné. Všetci máme pocit, že kolotoč tohto sveta je rýchlejší a menej tomu rozumieme,“ vysvetlil Káčer s tým, že aj to je dôvodom, prečo sa šíri hystéria, populizmus, extrémizmus.
„Najprv potrebujeme pochopiť, kam tento svet ide, o čom táto zmena je, prečo sa tento kolotoč tak točí, aby sme dokázali povedať, akým spôsobom sa tomu prispôsobiť. V tohtoročnom programe nájdete niekoľko takých momentov,“ uviedol Káčer s tým, že o tom nemusia rozprávať iba vysokopostavení politici. „Celý motív Globsecu je o našej schopnosti prispôsobiť sa. Prispôsobíte sa a dokážete prežiť. Na takéto panely sa najviac teším, viac ako na prejavy politikov,“ dodal Káčer.
Vodičov čakajú v Bratislave dopravné obmedzenia kvôli konferencii Globsec Čítajte Strategická konferencia
Podľa Vassa je veľké pozitívum, že konferencia nebude iba bezpečnostná, ale aj strategická, teda že sa bude venovať aj témam ako inovácie, technológie.
„Je to nevyhnutný trend do budúcnosti. Doteraz sme sa sústredili na veľmi horúce politické témy, ktoré treba hasiť a riešiť teraz, tento rok. Ale zistili sme, že pokiaľ nediskutujeme o dlhodobejších trendoch, o tých, ktoré nám prináša obrovská dynamika, ktorá prichádza zo súkromného sektora, tak nám odchádza jeden z hlavných bodov, na čo sa musíme prispôsobiť,“ vysvetlil Vass s tým, že vidíme, aký obrovský dopad majú sociálne siete napríklad na politickú dynamiku.
„Keď o tomto nebudeme diskutovať, tak nebudeme schopní reagovať na tieto zmeny. Trendy nie sú diktované štátmi, ale aj súkromným sektorom.
Do Bratislavy príde pár hodín po skončení summitu Severoatlantickej aliancie zástupkyňa šéfa NATO Rose Gottemoeller. Predseda Európskej rady Donald Tusk vystúpi v paneli spoločne s premiérmi SR a ČR Robertom Ficom a Bohuslavom Sobotkom. Medzi vplyvných hostí patrí aj estónska prezidentka Kersti Kaljulaid, chorvátska hlava štátu Kolinda Grabar-Kitarović.
Záujem bude podľa organizátorov aj o tureckého ministra zahraničných vecí Mevlüta Çavuşo?lu či jeho ukrajinského kolegu Pavla Klimkina. Náročné bolo dostať do Bratislavy delegáciu z Washingtonu.
Na konferenciu príde poradkyňa amerického viceprezidenta Mika Penca Andrea Thompson či predseda senátneho výboru pre vnútornú bezpečnosť Ron Johnson. Po prvýkrát príde aj významný zástupca Ruska, podpredseda zahranično-politického výboru Dumy Vyacheslav Nikonov.
Transatlantické ocenenia
Českú a slovenskú transatlantickú cenu dostanú počas konferencie bývalý minister pre vnútornú bezpečnosť USA Michael Chertoff a bývalý minister obrany, chartista Luboš Dobrovský..
Rastislav Káčer doplnil, že vždy vyberajú dve osobnosti - jednu z medzinárodného sveta a druhú z Česka alebo Slovenska. Udeľovanie ceny sa už stalo tradíciou, udeľujú ju dvakrát ročne, raz počas Globsecu a druhýkrát počas dní NATO v Ostrave. Partnerom je česká organizácia Jagello 2000.
Chertoffa a Dobrovského označil Káčer za skvelé nominácie. Ako vysvetlil, s Michaelom Chertoffom veľmi úzko spolupracoval ako veľvyslanec v USA. Práve aj vďaka bývalému ministrovi pre vnútornú bezpečnosť vo vláde Georgia Busha sa podarilo pre Slovákov zrušiť vízovú povinnosť v náročnom období po teroristických útokoch z deviateho septembra.
„Pre mňa osobne je stelesnením človeka, ktorý po 11. septembri – po bezprecedentných teroristických hrozbách vnútri USA, bol schopný viesť inštitúciu takým spôsobom, aby nevyvolával hystériu, neživil populizmus, ale zároveň, aby riešil problémy, ktoré sú. Je to veľmi efektívny človek. Osobitne pre nás má v hodnotu v tom, že zrušil vízovú povinnosť,“ vysvetlil Káčer.
Pripomenul, že zrušenie víz v tom čase bolo náročné, keďže Kongres bol proti, ale Chertoff pochopil, prečo je to dôležité.
„Dobrovský je fantastická nominácia, skvelý človek, chartista, človek, ktorý stál za svojimi hodnotami slobody celý život bez toho, aby mihol pri tom okom. K tomu, že dnes sme slobodné, demokratické krajiny, rovnocenná súčasť západu, prispel v mnohom, napríklad tým, že bol súčasťou tímu, ktorý rokoval o odsune sovietskych vojsk z územia Československa,“ povedal Káčer na adresu Dobrovského, ktorý okrem takisto pôsobil aj ako český veľvyslanec v Rusku.
Minulý rok si cenu prevzala bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albright, spolu s ňou ocenili aj českého diplomata a politik Michaela Žantovského.
