BRATISLAVA. Návrh Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, aby bolo päť percent územia Slovenska v najvyššom, bezzásahovom, stupni ochrany, by priniesol chaos, ďalšie konflikty a nepredvídateľné následky v podmienkach klimatickej zmeny.
Vo vyhlásení to konštatuje Slovenská lesnícka komora, ktorej hovorca Dávid Hančinský zdôraznil, že komora v zásade nespochybňuje bezzásahovosť v územiach v 5. stupni ochrany v národnej sústave chránených území, z ktorých väčšina bola vyhlásená z iniciatívy alebo za spoluúčasti lesníckych odborníkov.
Škodlivá ochrana
Takéto územia podľa neho slúžia na sledovanie pôvodných lesných spoločenstiev, aj na odvodzovanie spôsobov prírode blízkeho hospodárenia v lesoch v podmienkach globálnej zmeny.
Hančinský vysvetlil, že ekologické zmeny vo vysokohorských lesoch s bezzásahovým režimom, kde sa stratili zelené lesy, sú dôkazom, že nie je možné všade takýto princíp uplatňovať a navyšovať plochy chránených území.
„Treba rozlišovať a prehodnotiť niektoré chránené územia. Ťažko nazvať sledovanie prírodných procesov na obnažených skalných podložiach po odumretých stromoch skutočnou ochranou. Je to realita v mnohých územiach s bezzásahovým režimom,“ povedal Hančinský. Na územiach s bezzásahovým režimom podľa neho dochádza k dramatickému rozpadu lesných ekosystémov so všetkými dôsledkami.
„Strácame drahocennú pôdu, vážne je narušený vodný režim. Dostatok kvalitnej pitnej vody už nemusí byť v najbližších rokoch takou samozrejmosťou, na ktorú sme boli zvyknutí,“ uviedol.
Nedotknuteľné oblasti
V petícii, ktorú podpísalo takmer 50-tisíc ľudí, VLK žiada ministerstvo životného prostredia, aby v chránených oblastiach zvýšilo výmeru prísne chránených (bezzásahových) území na minimálne päť percent rozlohy Slovenska do roku 2020.
„Presadzujeme, aby sa na piatich percentách nášho územia nerúbali stromy, nepoľovalo sa na zvieratá, nestriekali chemikálie. To znamená, aby toto územie bolo bez zásahu - aby sa tam nerobilo nič," píše sa v petícii.
Cieľom ochrany v bezzásahových územiach je ochrana prirodzených procesov. Ide o územia s výskytom druhov a biotopov prirodzene sa meniacich na základe prebiehajúcich prírodných procesov.
Režim v prísne chránených územiach musí byť bez zámerných ľudských aktivít, s výnimkou voľného vstupu peších návštevníkov, neinvazívneho výskumu a činností nevyhnutných na odvrátenie priameho ohrozenia života či zdravia.
