SME
Pondelok, 5. december, 2022 | Meniny má Oto

Viola Fischerová: prežila Mengeleho pokusy

„Mňa dal (Mengele) na stranu života. A teraz som, bohužiaľ, tu a nenájdem si miesto, lebo ma to stále, stále prenasleduje. Nemám pokoja.“ Viola Sternová, ktorej príbeh vyrozprávala Veronika Homolová Rothová v knihe Mengeleho dievča, zomrela včera vo veku 94 rokov.

Viola Fischerová bývala so svojou rodinou v Lučenci. Najprv jej otca, živiteľa nielen svojich, ale i sestriných detí, zbavili práce. Deti nemohli chodiť do školy, museli nosiť žltú hviezdu, prežili nálety, skrývali sa a žili v strachu.

Jedného dňa ich presťahovali do vyhradenej časti mesta, do geta. „Ani jedlo sme si veľmi nemohli zobrať, lebo sme ho ani nemali.“ V gete to bolo ešte horšie.

Veľa z nich sa tam zbláznilo vrátane jej tety. Maďari brali dievčatá, znásilňovali ich, bili. Aj Violu chytili a zmlátili: „V noci prišli po mňa, zaniesli ma do židovskej školy, kde ma s pelendrekom tak zbili, že to bolo hrozné. Bola som dobitá ako hruška. O duši ani nehovorím.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V dobytčom vagóne

Nevedeli si predstaviť, že by mohlo existovať dačo ešte horšie, no onedlho to na vlastnej koži zistili. „Pristavili dobytčie vagóny a hnali nás do nich. V jednom vagóne bolo takmer sto ľudí, dali nám dve vedrá, jedno vedro sme mali s vodou a druhé na fekálie. Ako najmladšiu v tej skupine ma určili, že ja budem fekálie vylievať cez oblok. Tak som to aj robila, ale ten vietor mi všetko fúkal nazad do tváre. A tak som aj vyzerala. Na nepoznanie.“

Ešte aj tam si pomáhali delením potravín, hoci si boli navzájom cudzí. Nevedeli, kam ich vezú, ale vedeli, čo sa s nimi stane. „Došli sme do Osvienčimu a tam bolo napísané ‚Arbeit macht frei‛. Ale nebola to pravda. Dali nám tam latu a tak nás po tej late hnali. Moja mamička nemohla prejsť, aj spadla, aj ju zodvihli, horko-ťažko sa tam dostala.“

SkryťVypnúť reklamu

Jediným gestom do plynu

Hneď po príchode ich vyhnali z vagónov a selektovali. „Selektoval nás doktor Mengele. On stál pri rampe, mal esesácku uniformu, čierne rukavice, biely plášť, esesácku čiapku. Zodvihla sa rampa a rukou ukazoval. Doľava, doprava. Bez problémov. Nepýtal sa nikoho. Ja som sa dostala na stranu smrti a potom sa na mňa pozrel, volal ma nazad, išli sme s mamičkou. Spýtal sa, koľko mám rokov, a keď som mu povedala, udrel do mojej mamičky, ktorá spadla a kotúľala sa po zemi. Mňa dal na stranu života.“

Obrali ich o všetko, čo ešte mali pri sebe. Oholili ich a dali im väzenské šaty: „Odstrihli nám vlasy. Ja som mala také krásne dlhé vlasy. Odstrihli nám ich a zobrali nám všetko, vyzliekli nás.“

V jednom lágri bolo tisíc dvesto ľudí: „Holá dlážka a tam sme sedeli a plakali. Ja som tak zaspala z tej strašnej tragédie, že si ostatní spoluväzni mysleli, že som zomrela. Ale, bohužiaľ, som sa zobudila.“

SkryťVypnúť reklamu

Tyrania a Mengeleho pokusy

Ak odtiaľ niekto vyšiel na toaletu, nemohol sa už vrátiť späť - nebolo miesta. Vedenie lágra situáciu vyriešilo: „Dozorkyňa Babi po nás začala skákať hlava–nehlava, po bruchách, urobila miesto. Ale len na základe toho, že voľakto musel zomrieť.“

Mengele si ma vybral a robil na mne pseudolekárske pokusy, všetko mi pokazil.

Viola Fischerová

Nielenže pracovali a žili v neľudských podmienkach, ktorým slabší podľahli, ale mali všetku tú holú krutosť pred očami: „Každý deň som musela na skalách kľačať a hore som musela držať v rukách tehlu. Dvadsaťštyri hodín. Potom nás odvelili na jedno prázdne miesto, kde bola vatra. Tam tritisíc Cigánov zaživa upálili. A my sme sa museli prizerať. To bolo hrozné. A keď sme sa vrátili do lágra, tak tá dozorkyňa Babi povedala: ‚Pozrite sa cez oblok von, vidíte ten veľký dym? Teraz vám pália vašich milých... a zajtra sa s tým mydlom budete umývať.‛ A tak aj bolo.“

SkryťVypnúť reklamu

Mengele si mnohých z nich vybral na svoje pokusy. Aj Viola sa dostala do tejto skupiny. „Všeličo do nás fúkali. A Mengele si ma vybral a robil na mne pseudolekárske pokusy, všetko mi pokazil. Od krviniek všetko. Potom ma museli liečiť v Prahe na hematologickej klinike.“

Z miesta na miesto

V Ravensbrücku bol najväčší koncentrák pre ženy, tam Viola spoznala Marišu Sternlichtovú: „Z jedného pohára sme pili a dali nám aj jesť, len tam bol piesok, uhlie, koňacina. Bez príboru, len tak rukou sme jedli. A pili sme z jedného hrnca. Pila najprv Mariša, potom som pila ja. Marišu zaliala krv a dostala miliárnu tuberkulózu. A hneď zomrela.“

Prečítajte si tiež: Prežila Ravensbrück: Bola to doba, v ktorej nehodno žiť Čítajte 

Potom sa Viola dostala do Siemensovej továrne, kde opravovala káble: „Boli zavšivavené a dostala som čierne kiahne. Ale bola tam jedna poľská lekárka, ktorá to hneď zbadala a začala ma liečiť. Každý večer mi ošetrovala hnisavú ruku.“

SkryťVypnúť reklamu

Pustili na nás horúci vzduch, tam sme sa dobre vypotili, potom nás vyhnali von na uhlie do zimy. Tam sme sa trápili a keď sme dobre prechladli, zase nás dali nazad do toho krematória. Do tej plynovej komory. Ani na to už nechcem spomínať.

Viola Fischerová

Viola bola niekoľkokrát aj v plynovej komore, spomienky má v pamäti vryté do detailov. „Prezliekli nás do druhých šiat, do takých svetlých a dali nás do plynovej komory. A pustili na nás horúci vzduch, tam sme sa dobre vypotili, potom nás vyhnali von na uhlie do zimy. Tam sme sa trápili a keď sme dobre prechladli, zase nás dali nazad do toho krematória. Do tej plynovej komory. Ani na to už nechcem spomínať.“

Keď sa už blížil front, Nemci všetkých nahnali do pivnice a ušli: „Čakali, kedy nás zbombardujú a zlikvidujú. A my sme tam sedeli hodiny a hodiny vo vode. Ja som už bola taká zúfalá, že som sa chcela hodiť pod vlak.“

Na úteku

Ako prvej známej sa podarilo ujsť poľskej lekárke, ktorá Violu ošetrovala. Nemci obkľúčili les, pátrali po nej, pustili cvičené psy, no nenašli ju. Keď Viola videla, že je to možné, pokúsila sa o útek aj ona, no nemyslela len na seba: „Ja som tam zorganizovala sedem žien a vedela som, že keď prejdeme cez vodu, tak psy stratia stopu. Tam tiekol taký malý potok. A prešli sme.“

SkryťVypnúť reklamu

Podarilo sa im dostať sa až na územie Rakúska, kde ich ukryl veľkostatkár. U neho nejakú dobu pracovali a potom im vybavil falošnú legitimáciu, pod ktorou sa ukrývali do konca vojny.

Viola prežila ešte mnoho náletov, bombardovaní a niekoľkokrát sa ocitla zoči-voči smrti. Prežila. Po návrate do Lučenca sa so svojím bratom, jediným žijúcim príbuzným, rozhodla študovať medicínu v Prahe.

Manželovo vyznamenanie

V čase, keď ona bojovala o život v koncentrákoch, jej neskorší manžel Juraj Fischer bol veliteľom tanku v spojeneckej armáde. Zúčastnil sa aj na vylodení v Normandii 6. júna 1944. „V roku 2004, keď bolo šesťdesiate výročie vylodenia, tam manžela pozvali a dostal najvyššie francúzske vyznamenanie rytier Čestnej légie.“ Juraj Fischer zomrel vo veľmi symbolický deň - 9. mája 2007 – na 62. výročie platnosti kapitulácie Nemecka.

SkryťVypnúť reklamu

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ikonický projekt Metropolis vyhral CIJ Awards
  2. Pozor na predvianočné online podvody, takto nakúpite bezpečne
  3. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce?
  5. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo
  7. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  8. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  1. Nepotrebné telefóny pomáhajú na Vianoce deťom a rodinám v núdzi
  2. Tisíc líp aj pre včely od slovenskej prezidentky
  3. Changes to the System of Remedies
  4. How to succeed when acquiring a business in Slovakia
  5. Nová éra stavieb začína teraz
  6. Pozor na predvianočné online podvody, takto nakúpite bezpečne
  7. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  8. Deti cestujú do exotiky zadarmo
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 061
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 542
  3. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 6 618
  4. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 034
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 2 754
  6. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 2 612
  7. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 2 431
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 396
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Na letisku pri Saratove bolo v posledných dňoch rušno.

Zasiahnuté letisko leží stovky kilometrov od ukrajinskej hranice.


2 h
Čečenský vodca Ramzan Kadyrov sa teší z nového samopalu pri príležitosti odchodu čečenských jednotiek na cvičenie do Arktídy.

Čečenský bloger už čelil vyhrážkam aj atentátom.


2 h
Fanúšikovia Brazílie vytiahli na majstrovstvách sveta vo futbale  transparent s nápisom: Pelé, čo najskôr sa zotav.

Slávny futbalista stále podstupuje liečbu rakoviny.


1 h

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 8 h
SkryťZatvoriť reklamu