BRATISLAVA. Krátko po tom, ako generálny prokurátor Jaromír Čižnár navrhol zrušiť stranu Mariána Kotlebu, minister vnútra Robert Kaliňák naznačil, že nepôjde o jediné opatrenie proti extrémistom.
„Podľa mojich informácií sa pripravuje novela zákona o politických stranách. A predpokladám, že takéto niečo (dočasný zákaz politickej činnosti, pozn. red.) v nadchádzajúcom období určite do parlamentu príde, čo bude rýchlejšie ako nejaké súdne konanie,“ reagoval Kaliňák.
Návrh na rozpustenie ĽSNS vyvolá diskusiu, politici reagujú na Čižnárov krok Čítajte Úvahy o zákaze činnosti konkrétnych politikov potvrdil šéf klubu strany Smer Martin Glváč s tým, že konkrétny návrh ešte nie je na stole.
„Načo nám je zákaz politickej strany, keď sa jej politici presunú do druhej,“ povedal Glváč.
Zákaz politickej činnosti konkrétnym osobám plánuje navrhnúť strana SNS a zapracovala by ho do svojej novely zákona o činnosti politických strán. Denníku SME to potvrdil šéf klubu SNS Tibor Bernaťák s tým, že by mohlo ísť aj o spoločný koaličný návrh.
Predseda SNS Andrej Danko už dlhodobo pripravuje novelu zákona o činnosti politických strán, chcel by v ňom napríklad stanoviť minimálny počet členov strany na 500.
Ministerstvo spravodlivosti ani vnútra chystaný návrh nechcelo komentovať.
Len zákaz strany nestačí
Čižnár navrhol zrušiť stranu Mariána Kotlebu, pretože podľa neho ide o extrémistickú stranu s fašistickými tendenciami. Svojím programom a činnosťou porušuje ústavu, tvrdí generálna prokuratúra.
Kotleba pritom už raz o stranu prišiel, keď mu Najvyšší súd z podobných dôvodov rozpustil Slovenskú pospolitosť - Národnú stranu. Nezatavilo ho to a prevzal fungujúcu Stranu priateľov vína, ktorú potom premenoval. Časom sa dostal do funkcie župana banskobystrického kraja a potom aj do parlamentu.
Zakázať politickú činnosť jednotlivcom môže byť oveľa účinnejšie, ako len zákaz ich strany, tvrdí Tomáš Nociar, politológ zameriavajúci sa na extrémizmus.
„Ten efekt by bol taký, že daná osoba by sa s najväčšou pravdepodobnosťou stratila z verejného povedomia,“ povedal Nociar.
Zákazy v zahraničí
Podobné zákazy používajú napríklad Belgicko, Francúzsko či Nemecko.
V prípade belgického extrémistu Daniela Féreta zo strany Národný front to znamenalo politický koniec. Dostal zákaz činnosti na desať rokov a vlastná strana ho potom vytlačila z vedenia. Argumentovala tým, že zabraňuje jej ďalšiemu rozvoju.
Narozdiel od zákazu strán, totiž podľa Nociara títo politici prichádzajú o rolu martýra, kedže sa na nich skôr či neskôr zabudne.
"Taká osoba by nemohla verejne vystupovať, aktívne sa zapájať do politického života rôznymi spôsobmi, vrátanie aktívneho volebného práva," povedal Nociar.
Aj v zahraničí ide skôr však o výnimočné prípady, oveľa častejšie sa zakazujú len samotné strany, nie ich predstavitelia.
Napríklad v Nemecku takto v päťdesiatych rokoch zakázali Socialistickú ríšsku stranu a Komunistickú stranu Nemecka.
