Minulotýždňové voľby ôsmich členov Súdnej rady dopadli sklamaním pre tých, ktorí očakávali, že sudcovia vyberú výraznejších kolegov, ktorí presadzujú reformy či väčšiu otvorenosť justície. Kým konzervatívnemu Združeniu sudcov Slovenska sa podarilo pretlačiť všetkých šesť svojich kandidátov, reformnému združeniu Za otvorenú justíciu ani jedného. Jeden z jeho kandidátov, sudca pezinského špecializovaného súdu JÁN HRUBALA pre SME hovorí, že sudcom vyhovuje, ako justícia funguje dnes.
Sú výsledky voľby nových členov do Súdnej rady porážkou snáh o viditeľnejšie zmeny v súdnictve?
„Nepatrím medzi sudcov, ktorí lamentujú nad výsledkami. Voľby sú vždy reálnym odrazom situácie v nejakej pospolitosti, komunite alebo spoločnosti.
Ukázalo sa, že Združenie sudcov Slovenska, ktoré funguje predovšetkým ako organizácia chrániaca záujmy sudcov, dokáže sudcov osloviť.
Zrejme najmä členovia ZSS, čo je asi polovica sudcov, disciplinovane volili tých, ktorých navrhlo toto najväčšie a 'klasické' stavovské zoskupenie a rešpektovali odporúčania svojho demokraticky zvoleného vedenia. To stačilo na 'prekrúžkovanie sa'.“
Ján Hrubala
- Ján Hrubala sa narodil v Leviciach. Právo skončil v roku 1986 v Košiciach. Po škole sa stal trestným sudcom na Okresnom súde v Banskej Bystrici, odkiaľ pokračoval na krajský súd. V roku 1996 odišiel do advokácie, venoval sa ľudským právam, ochrane životného prostredia, obhajoval napríklad viacerých Rómov, ktorí sa stretli s rasizmom. Podporil aj hnutie Inakosť. V rokoch 2003 - 2005 bol riaditeľom odboru boja proti korupcii na Úrade vlády. Od roku 2005 pôsobí na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, pričom v rokoch 2005 až 2007 bol aj podpredsedom tohto súdu. V súčasnosti je aj predsedom sudcovskej rady súdu. O post v Súdnej rade sa uchádzal ako jeden z kandidátov združenia Za otvorenú justíciu, v ktorom je aj členom prezídia. Stál za iniciatívou Päť viet, ktorú na jeseň 2009 podpísalo viac ako sto sudcov a ktorá upozorňovala za zastrašovanie či šikanovanie sudcov za éry Štefana Harabina.
Sudcovia však zároveň neprejavili dôveru ani jednému kandidátovi združenia Za otvorenú justíciu (ZOJ), ktoré je vnímané ako proreformné.
„ZOJ prinieslo do debaty nové témy, ktoré súvisia s otvorením justície.
A myslíme si, že netreba mlčať, keď šikanujú našich kolegov alebo niektorí zjavne zlyhávajú. Aj to sme považovali za agendu, ktorú treba presadzovať, aby sa zvýšila dôveryhodnosť justície.
Nepoviem nič nové, ak tvrdím, že čím je otvorenejší nejaký proces, tým je dôveryhodnejší.
Z výsledkov však nie som sklamaný, lebo tretina sudcov tomuto odkazu porozumela a dala nám hlas.“
Prečo sa ich nenašlo viac?
„Netrúfnem si kritizovať kolegov za to, že neporozumeli nášmu odkazu. Možno je to aj o ponímaní justície.
Naše povolanie nespočíva v predvádzaní sa a je dosť možné, že niektorí sudcovia nesúhlasia s aktívnejšou mediálnou prezentáciou nášho združenia, ktoré sa často vyjadruje k rôznym otázkam.“
Znamenajú výsledky aj to, že väčšine sudcov vyhovuje doterajšie fungovanie Súdnej rady a nechcú medzi sebou vidieť kritikov?
„Sudcom vyhovuje regionálny princíp zastúpenia. ZSS dalo do volieb kandidátov z každého regiónu a uspelo. Ale áno, sudcovia dali najavo, že im vyhovuje súčasný stav.