BRATISLAVA. Poslanci vládnej koalície prišli s návrhom na zmenu vedenia Ústavu pamäti národa, ktorý okrem iného mapuje a zverejňuje podrobnosti z fungovania komunistickej Štátnej bezpečnosti.
Ich návrh v podstate znamená, že terajší predseda ÚPN Ondrej Krajňák vo funkcii skončí.
Poslanci Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer), Ľubomír Želiezka (Smer), Edita Pfundtner (Most-Híd) a Martina Šimkovičová navrhujú, aby po novom ÚPN neriadil predseda správnej rady, ale celá správna rada ako kolektívny orgán.
Návrh zákona podali poslanci do parlamentu v piatok popoludní.
Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017. V ten deň by Krajňák skončil ako predseda ÚPN. Naďalej by ostal členom správnej rady a to až do roku 2019, ale o riadení ústavu by už nerozhodoval.
O riadení ústavu by rozhodovala správna rada hlasovaním. Rozhodovala by teda aj o tom, či sa má ústav odvolávať v sporoch s ľuďmi, ktorí tvrdia, že sú neoprávnené evidovaní ako eštebáci v protokoloch komunistickej tajnej služby.
Šéf Ústavu pamäti národa čelí kritike vlastných zamestnancov za zastrašovanie Čítajte Atmosféra strachu
Edita Pfundtner odôvodnila návrh zákona zlými medziľudskými vzťahmi v ústave, „kde si podľa nej robia naprieky“, píše Denník N. O situácii sa vraj poslanci ústavnoprávneho výboru rozprávajú aj so zamestnancami ústavu už dlhšie.
„Dlhotrvajúce spory medzi predsedom a správnou radou ústavu majú negatívny vplyv na bežný chod ústavu,“ uviedla koaličná strana Most-Híd v stanovisku.
Aj Jaroslav Paška potvrdil, že v ústave nie sú dobré vzťahy medzi správnou radou a predsedom. Podľa neho bráni Krajňák „prístupu k niektorým dokumentom, ktoré sa týkajú prevádzky“.
Na otázku, prečo chcú poslanci meniť zákon počas funkčného obdobia Krajňáka, Pfundtner odpovedá, že „s tým nie je úplne stotožnená, ale ďalší partneri sú presvedčení, že to majú urobiť čím skôr“.
Súd kvôli Babišovi dejiny prepísal, bude z toho nový štandard? Čítajte Paška pre Denník N rýchlu účinnosť zákona obhajoval, vraj preto, „aby sme čím skôr začali riešiť ich vnútorné problémy“.
V októbri vlaňajšieho roka oznámili členovia dozornej rady ústavu poslancom svoje námietky voči Krajňákovej práci. „Správa sa autoritatívne a od začiatku tohto roka prenasledoval zamestnancov za ich názory,“ tvrdili.
Podľa predsedu dozornej rady Juraja Hamuľáka vládla medzi zamestnancami atmosféra strachu, pričom situáciu označil za neznesiteľnú.
Krajňák vlani vyhodil kontroverzného historika Martina Lacka, ktorý verejne podporoval stranu Mariana Kotlebu.
„Veríme, že v nastolenej línii nekompromisnej obhajoby slovenských záujmov bude strana pokračovať, a preto jej dávame svoj hlas,“ písalo sa vo výzve, ktorú Lacko podpísal.
Aký je skutočný dôvod?
„Predložený návrh a jeho zdôvodnenie je účelové a zavádzajúce,“ píše vo svojom stanovisku samotný Ústav pamäti národa.
„Jeho prioritou je čo najskôr odvolať súčasného predsedu správnej rady, ktorý si dôsledne plnil úlohy vyplývajúce zo zákona,“ uviedol hovorca ústavu Peter Juščák.
Vedenie ústavu je presvedčené, že skutočným dôvodom novely „sú kauzy ako Babiš, Hudzovič, Petranský, zverejnené mená sudcov, prokurátorov a vyšetrovateľov, ktorí v súvislosti s nedovoleným prekročením hranice, alebo inak sa podieľali na súdení nevinných spoluobčanov“.
„Navrhnutá novela je šitá na mieru práve bývalému vedeniu ÚPN, zastúpenému v súčasných orgánoch správnej a dozornej rady,“ tvrdí ústav.
Proti zmene protestujú aj bývalí politickí väzni. „Ak by sa chcel ústav odvolať v nejakom súdnom spore, ako to urobil v prípade sporu o to, či bol Andrej Babiš agentom komunistickej Štátnej bezpečnosti, bude o podaní odvolania rozhodovať správna rada, nie predseda,“ uviedol zastupujúci predseda Združenia bývalých politických väzňov František Bednár.
Podľa neho je návrh zmeny politickou objednávkou a pomstou Babiša ako aj potvrdením „pokračujúceho vplyvu prisluhovačov totalitného komunistického režimu“.
O čo ide v prípade Babiš
Československý oligarcha Andrej Babiš sa s ústavom súdi, tvrdí, že v protokoloch ŠtB bol ako spolupracovník evidovaný neoprávnene.
Krajský súd v Bratislave v roku 2015 rozhodol v jeho prospech na základe svedeckých výpovedí bývalých eštebákov. Predseda ÚPN s verdiktom nesúhlasí a ústav preto voči nemu podal ústavnú sťažnosť.
Babiš je predsedom najsilnejšej českej politickej strany ANO. Podľa preferencií by mala vyhrať parlamentné voľby, ktoré sa v Česku budú konať 20. a 21. októbra.
Do roku 2014 v Česku platil zákon, podľa ktorého bývalí eštebáci nemohli byť členmi vlády.
Predseda ÚPN Krajňák v minulosti povedal, že o prípade Babiš sa u neho informoval aj premiér Robert Fico.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
